Otváracie hodiny
Posledná aktualizácia: 14. 07. 2023
Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne | Posledný vstup |
---|---|---|---|---|---|---|---|
- | Otvorené od 9:00 - 17:00 | 11:00 - 17:00 | - | 16:30 |
Cenník
Posledná aktualizácia: 14. 07. 2023
Rodinná vstupenka zahŕňa 2 dospelých a 3 deti do 18 rokov.
Deti do 6r | Deti 6-18r, študenti | Dospelí | Rodinné vstupné | Dôchodcovia, ZŤP | Mimoriadny vstup | |
---|---|---|---|---|---|---|
Stále živá expozícia | zdarma | 1,50 € | 3 € | 9 € | 1,50 € | - |
Tvorivé dielne a animačné programy | 3 € | 3 € | 3 € | 10 € | 3 € | 10 € |
Udalosti zobraziť predchádzajúce
Katarína Vido (Škamlová): Nová Hora
Výstava predstavuje výsledok ročného výskumu autorky, v ktorom reaguje na krajinu regiónu Turiec. Ten sa pre ňu stal v posledných rokoch novým domovom a priestorom pre nové tvorivé východiská. Formou prechádzky postupne spoznáva prírodný reliéf krajiny, pričom jednotlivé vrstevnice a línie horizontov prepisuje do drobných skíc a plánov.
Romantizujúce objavovanie nových ciest v krajine sa zároveň prelínajú s vnútorným hľadaním, mapovaním osobných zážitkov a pocitov. Vzniká tak séria malieb a koláží v štýle Bad painting ako záznamov fyzického a mentálneho putovania, geografických súradníc k vnútornej imaginácii o Novej hore.
Jozef Mužila: Možnosti
Najnovší výstavný titul ...možnosti... akademického maliara Jozefa Mužilu pripravila Turčianska galéria v Martine, ktorá predstaví autorský koncept možností, vzťahov a súvislostí, v ktorých sa prelína fenomén maliarskej a kresliarskej tvorby, autorskej knihy a frotáží, vytvorených z odtlačkov z náhrobných kameňov na Židovskom cintoríne v Dolnom Kubíne.
Tvorivé umelecké zaujatia Jozefa Mužilu sú od počiatku programovo nasmerované do teritória špecificky citovanej štrukturálnej abstrakcie. V domácom prostredí viac-menej ojedinele tvorivo akceptovaný princíp budovania obrazovej plochy autora ani s vyše tridsaťročným odstupom nevyčerpáva, skôr naopak, iniciuje jeho ďalšie inovatívne vizuálne a technické sondy.
Ľ.S. (De)materializovaná
Repríza: výstavy Ľuby Sajkalovej prenesená z Galérie mesta Bratislavy, reprezentujúca najdôležitejšie diela autorky, ale aj fragmenty z inštalácií, ktoré
dnes existujú iba v dokumentácii alebo v torze.
Ľ.S. (De)materializovaná
Výstava reprezentuje najdôležitejšie diela autorky, ale aj fragmenty z inštalácií. Predstavuje tiež tvorivé partnerstvo s Evou Masarykovou a výberové príbuznosti s dielom Jána Sajkalu a Dany Sochorovej a Zdena Hogha. Sprístupňuje Ľubu Sajkalovú ako človeka spolupráce – v centre jej záujmu a tvorby boli vzťahy, procesy a príbehy viac ako konečný artefakt. Ambíciou výstavy nie je iba predstaviť umelkyňu, ktorej dielo sa chorobou predčasne uzavrelo a tvorba nestačila plne rozvinúť. Chceme zároveň ukázať, akou originálnou a „zápalnou“ osobnosťou, schopnou iniciovať spolupráce bola, koho a akým spôsobom inšpirovala, a najmä to, že v mnohých aspektoch svojho uvažovania bola vyslovene priekopnícka.
Paralelné svety
Blanka Cepková, Béata Gerbócová a Silvia Birkušová. Výstava predstavuje výber z najnovšej textilnej tvorby troch výtvarníčok, ktoré sú súčasne i pedagogičkami Ateliéru textilnej tvorby v priestore VŠVU v Bratislave. Koncepcia ateliéru sa opiera o súčasnú tvorbu fiber art - volného umenia v textilnom materiáli. Východiskom je zameranie sa na textíliu ako na mnohotvárne médium, ktoré ponúka možnosti tvorby od unikátnej textílie až po mäkkú plastiku.
V roku 1933 bola v budove Slovenského Národného Múzea otvorená prvá slovenská obrazáreň pod názvom Národná galéria slovenská. Obrazáreň mala vo svojom programe ambície prerásť do samostatnej umelecko-zberateľskej celonárodnej inštitúcie, ale do polovice 50. rokov zostala iba súčasťou Slovenského Národného Múzea v Martine.
V rokoch 1952 – 1955 sa Martin usiloval o vznik krajskej galérie. Jej sídlom mali byť priestory bývalej Národnej galérie slovenskej a roku 1953 dokonca začala svoju činnosť. O rok neskôr sa pre pripravovanú galériu uskutočnili dva nákupy výtvarných diel, no napriek tejto snahe ešte nevznikla. Namiesto toho boli všetky významnejšie výtvarné diela prevezené do Slovenskej Národnej Galérie v Bratislave a v roku 1955 získala štatút krajskej galérie Obrazáreň P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši.
Uplynulo 30 rokov kým mesto získalo svoju galériu, i to spočiatku ako súčasť Okresnej pamiatkovej správy v Martine. Svoju samostatnú pozíciu si galéria obhájila ako Galéria výtvarného umenia v Martine roku 1983 a o rok neskôr zmenila svoj názov na Turčianska galéria. Sídlom Turčianskej galérie je od roku 1987 budova župného domu na Daxnerovej ulici č. 2.
Prvou verejnou výstavnou prezentáciou Turčianskej galérie bola v roku 1987 expozícia Výtvarné umenie Turca (koncepcia: Edita Okálová, Zita Kostrová), ktorá priblížila návštevníkom výber zo starého a moderného umenia turčianskeho regiónu. Výstava bola koncipovaná najmä zo zbierkových predmetov z partnerských galérií a múzeí, ktoré diela s odkazom na Turiec vlastnili. Na výstave boli zastúpené výtvarné diela osobností uvedených v krátkom náčrte kultúrnych dejín stredovekého Turca a novodobého mesta Martin (do konca 50. rokov 20. storočia).
Info o doprave zobraziť na mape
Verejná doprava
V meste Martin sa nachádza vlaková aj autobusová stanica alebo zastávka.
Tip: Prihláste sa a nechajte si zobraziť navigáciu k tomuto miestu.
Ubytovanie v okolí Turčianska galéria na mape
Ďalšie galérie zobraziť viac
Problém s miestom?
- Narazili ste na nejakú chybu v údajoch?
- Chýbajú niektoré dôležité informácie?
Problém s komentárom?
- Obsahuje komentár nepravdivé informácie?
- Obsahuje komentár nadávky či iné hanlivé slová?