Obec Báhoň leží v dolnej časti úrodnej trnavskej tabule. Patrí do vinárskej oblasti Malokarpatského regiónu a mikroregiónu Červený Kameň. Z hľadiska územno–správneho členenia patrí obec do okresu Pezinok a do Bratislavského samosprávneho kraja. Obec leží 19 km od okresného mesta Pezinok a 38 km od regionálneho centra a súčasne hlavného mesta Slovenska Bratislavy. Obec Báhoň sa počtom obyvateľov 1832 zaraďuje k stredne veľkým obciam Slovenska. V obci dlhodobo výrazne dominujú obyvatelia slovenskej národnosti.
https://slovenskycestovatel.sk/city/bahon
V erbe obce Báhoň je na spodnom okraji modrého štítu položený zlatý polmesiac, na ňom stojaca zlatonimbá Panna Mária v striebornom, zlatolemom rúchu, vľavo v náručí so strieborným, zlatokorunovaným Ježiškom.
Najstaršia písomná zmienka o obci (villa Bahun) pochádza z roku 1244, počiatky osídlenia však siahajú až do mladšej doby kamennej, čo dokazujú nálezy neolitného sídliska (volútovej alengyelskej kultúry), rímsko-barbarského aslovanského sídliska ipohrebiska z doby veľkomoravskej. Od polovice 10. až do 13. storočia bola obec kráľovským majetkom patriacim k bratislavskému hradu, od roku 1306 Martinovi, synovi Bugára. V stredoveku obec viackrát zmenila majiteľov. Od roku 1580 vývoj obce Báhoň na viac ako tristo rokov ovplyvnila zemianska rodina Jezernických, ktorých potomkovia postupne získali do svojej držby prevažnú časť obce a stali sa aj patrónmi tunajšej farnosti. V polovici 16. storočia bol Báhoň dvojrečovou nemecko-slovenskou obcou sprevahou nemeckého obyvateľstva, koncom storočia sa tu usadili aj chorvátski osadníci. V roku 1845 život v obci priaznivo poznačilo vybudovanie trate konskej železnice z Bratislavy do Trnavy. Po prvej svetovej vojne sa začala rozvíjať spoločenská činnosť v rôznych spolkoch, ochotníckom divadle a v športe. V bývalom kaštieli Jezernických v roku 1930 bol otvorený Kadlického ústav pre slepcov.