Pozornosť je kľúčová k tomu, aby sme nechali krajinu na seba vplývať.
Pomaly kráčať a učiť sa počúvať kamene starnúť.

Krajina je priestor, kam vchádzame, v ktorom sa pohybujeme, ktorý pozorujeme. Vraciame sa do nej, pretože ju potrebujeme. Môžeme tam byť sami sebou, všetko pustiť a nechať sa ňou nasýtiť. Byť. Autorka Kristína Mičová uniká do krajiny, aby venovala svoju pozornosť práve jej najjemnejším detailom, javom a miniatúrnym príbehom, ktoré sa v nej odohrávajú, ako napríklad smer letu motýľa, jemné pohyby dážďovky, dráha mesiaca či slnečné svetlo dopadajúce na oblý kamienok...

Anotacia: Z Baronovych pastelov, kresieb, malieb, sietotlaci, vystrihovaciek, objektov a velkoplosnych instalacii zakazdym na nas dycha cierny humor, groteska, jemny vnutorny smiech, ale aj sarkazmus a ironia kazdodenneho zivota... Edukacna vystava Svet Karola Barona je prvou vystavou, ktoru Nitrianska galeria pripravila pre ziakov zakladnych a strednych skol v ramci tohtorocneho projektu Umenie pre skoly v Nitrianskej galerii. Galeria spristupnila 13 diel a jednu bibliofiliu zo svojej zbierky. Vystava je doplnena o hrave interaktivne ulohy a prvky.

Samostatná výstava Paralelné svety maliarky Oľgy Paštékovej tematizuje najmä vzťahy medzi človekom a zvieratami, ale i mestom a prírodou. Autorku zaujíma, ako vyspelá civilizácia a kultúra vplývajú na pôvodnú, divokú prírodu. Ako do nej zasahujú a pretvárajú ju. Akým spôsobom tieto dva svety spolu existujú a kde sú ich hranice. Prelínajú sa, sú v súlade alebo žijú svoje paralelné životy, či sa vzájomne vytláčajú?

Výstava Rodinné záležitosti mapuje tvorbu autorov a autoriek, ktorí sú rôznym spôsobom rodinne poprepájaní. Reflektuje ich vzťahy a rodinné súvislosti v kontexte umeleckej tvorby. Ide o sociologicko-psychologickú sondu do medziľudských vzťahov v špecifických umeleckých (viacgeneračných) rodinách vo vzťahoch rodič (otec ) – dospelé dieťa (syn) a manželských pároch.

Prvá samostatná výstava autorky Martiny Rötlingovej v Galérii mladých (1987) je na tému ženy-hrdinky. Už samotný názov je parafrázou ženských gramatických vzorov podstatných mien v slovenskom jazyku.

Autorka často cez vlastnú skúsenosť maľuje postavenie ženy (žien) a ich vnímanie v dnešnom narcistickom svete. Niekedy sú predlohou jej obrazov skutočné hrdinky z dejín a ich zobrazenia v histórii umenia. V maľbách a objektoch reaguje na dobový estetický ideál krásy dnešnej spoločnosti. Pomocou realistických malieb, ale aj rôznych objektov dennej potreby hodnotí jeho vnímanie, formovanie cez reklamu, médiá, sociálne (aj zoznamovacie) siete. Reinterpretuje historické zobrazenia žien s použitím súčasného ideálu krásy. Reflektuje aj na silnejúci fenomén textingu/sextingu.

Autori a autorky ↘ Mária Balážová, Peter Barényi, Marko Blažo, Lucia Dovičáková, Jana Farmanová, Svetlana Fialová, Mira Gáberová, Oto Hudec, Patrícia Chamrazová, Martina Chudá, Daniela Krajčová, Silvia Krivošíková, Marek Kvetan, Monogramista T.D, Slavomíra Ondrušová, Oľga Paštéková, Martin Piaček, Miroslav Sandanus, Rudolf Sikora, Adam Szentpétery, Štefan Schwartz, Lucia Tallová, Miro Trubač, Jiří Valoch