Výstava predstavuje ďalší vývoj a posun v autorovej maliarskej tvorbe, ktorá vychádza z tematiky „nemiest“ (non-places), ako sú haly, nástupištia, stanice a podobne, avšak s vizuálne i formálne odlišným uchopením tejto témy. Z jeho vyľudnených „nemiest“ sa odrazu stávajú hybridne preplnené environmenty, kde sa cestujúci strácajú v časopriestore. Marek Jarotta vo svojich maľbách zobrazuje akýsi vizuálny smog a ozvenu prostredí, ktoré svedčia o presýtenosti, no zároveň fragmentárnosti súčasného sveta a jeho množstva podôb.