József Farkas je rodák z Lučenca. Rodinne a citovo je úzko napojený na región Gemera a Novohradu, kde vo svojej profesijnej kariére trávil množstvo času s dokumentovaním miestnych pastierov a hudobníkov. Dlhé roky pôsobil v Bratislave, od roku 2012 je koordinátorom Celokarpatskej talentovej súťaže ľudovej hudby a ľudového tanca Fölszállott a páva/Vyletel páv a od 2017 je aj vedúcim Siete Domu tradícií pre oblasti Slovenska v Budapešti. Svoj život zasvätil službe ľudovému umeniu.

Známa regionálna výtvarníčka Jana Kušnierová a Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, Vás pozývajú na autorskú výstavu s názvom Dozrievanie. Jana Kušnierová sa výtvarnému umeniu venuje nepretržite od skorého detstva a rovnako jej nasledovné štúdium bolo s týmto odvetvím úzko prepojené. Ako pedagogička svoj život zasvätila výtvarnému umeniu a robí tak dodnes. Teraz k nám prichádza s jubilejnou desiatou výstavou.

Koža je materiál, ktorý ľudstvo sprevádza od počiatku jeho existencie a vďaka vynikajúcim vlastnostiam ponúka široké možnosti využitia. Jej náročné spracovanie si vyžiadalo špecializáciu výroby, ktorej sa venovali samostatné cechy a remeselníci, medzi nimi garbiari, obuvníci (ševci), čižmári, kožušníci a ďalší. Mnohí z nich boli bohato zastúpení aj v regióne Gemer. Okrem cechovej činnosti bola v Rožňave aj manufaktúra na spracovanie kože. V bývalej administratívnej budove manufaktúry dnes sídli Banícke múzeum v Rožňave. Kožené a kožušinové výrobky boli prirodzenou súčasťou odevu, obuvi a pracovných pomôcok baníkov, remeselníkov, roľníkov, pastierov či furmanov. Odev doplnený vzácnymi kožušinami bol však aj znakom najvyšších spoločenských vrstiev a stal sa symbolom sociálneho statusu.

Hlavným zámerom autora, rodáka z Horného Gemera, je zachytenie pocitu nostalgie času, ktorý plynie v dedinskom živote bežných ľudí. Výstava upriamuje pozornosť na poriadok prírody, ktorá má svoj prirodzený životný cyklus.

,,Opustené dedinské domy, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou Horného Gemera sú mojou inšpiráciou, rovnako ako aj oslava gemerských koreňov, prirodzený obdiv a úcta k prírode. Predstava rôznorodých scenérií, narastajúca pokora k prírode boli hlavným námetom mojej obrazovej tvorby,“ uviedol autor umeleckých diel Milan Laciak.

Hlavným cieľom výstavy je búranie stále pretrvávajúcich predsudkov o tetovaní v povedomí širokej verejnosti. Autorka má v úmysle prostredníctvom množstva fotografií predstaviť návštevníkom výstavy tetovanie ako druh umenia s vysokým stupňom estetickosti, ktoré zároveň môže byť aj technicky precízne prevedené. Prostredníctvom výstavy chce taktiež poukázať na potrebu vzájomnej tolerancie a pochopenia odlišnosti ľudí.

Sovy často vnímame ako záhadnú a zároveň fascinujúcu skupinu vtákov. Považujeme ich za dravcov, ktorí sú aktívni najmä počas noci a za súmraku. Obdivujeme ich výborný zrak či neuveriteľne tichý let. Fascinujú nás nielen výzorom, ale rovnako často až strašidelnými zvukmi. Sovy pre nás symbolizujú najmä múdrosť a túžbu po vzdelaní.

Szilárd Schermann pochádzal zo Spišskej Novej Vsi a stal sa agrobotanikom na Maďarskom kráľovskom ústave pre výskum semien v Budapešti. Popri plnení každodenných úloh dokázal publikovať aj pomerne veľké množstvo vedeckých štúdií, a to nielen o hospodársky významných druhoch rastlín, ale aj o divo rastúcich a tiež o voľne žijúcom vtáctve. Okrem vedy bol zároveň kľúčovou osobnosťou vtedajších maďarských alpinistov.

Prostredníctvom svojej umeleckej tvorby Marta Vajdová romantickým spôsobom odhaľuje vlastné vnímanie sveta. Dokonalé realistické výjavy vyobrazujú prírodu a človeka v nej. Výtvarné umenie nikdy neštudovala, napriek tomu, že už v detstve inklinovala ku kresbe a maľbe, v ktorej vynikala. Považuje sa za samouka. Jej záľubu však postupom času začala objavovať aj verejnosť, ktorá si všimla výnimočnosť jej tvorby. Vajdová uprednostňuje starú maliarsku techniku. Primárne odmieta akryl, pretože ho považuje za príliš moderný. Je trpezlivá, a čaká, kým olejové farby zaschnú. Vo svojej tvorbe tak kladie dôraz na techniku spracovania.