Obec bola v roku 1831 kolískou Východoslovenského sedliackeho povstania. Pamiatku obetiam „cholerového“ roľníckeho povstania pripomína Pamätník Východoslovenského sedliackeho povstania v areály základnej školy. Je to dielo akademického sochára Františka Patočku, ktorý ho vytvoril v roku 1956. Sedliacke povstanie vypuklo v obci vzburou sedliakov proti vrchnosti a jej nariadeniam proti epidémii.
Predchádzala tomu nepriaznivá spoločenská situácia, keď sa vtedajšie panstvo snažilo o obmedzenie práv poddaných, napríklad zmenšovaním plôch polí a lúk užívaných sedliakmi.
Monarchia bola vyčerpaná napoleonskými vojnami, čo spôsobilo zvýšené daňové zaťaženie najmä nižších vrstiev obyvateľstva. Sedliaci chudobneli a tak sa stupňovalo sociálne napätie na vidieku.

V júli 1831 sa na Zemplíne objavila neznáma epidémia, ktorá mala veľmi rýchly priebeh. Ľudia umierali už po niekoľkých dňoch. Bol nedostatok lekárov a informácií o chorobe. Vrchnosť nariadila sypanie dezinfekčných prostriedkov do studní, uzavretie postihnutých dedín, hliadkovanie v chotároch, zakladanie oddelených cholerových cintorínov a urýchlené pochovávanie mŕtvych. Obyvatelia nerozumeli týmto opatreniam, často ich odmietali a nechceli dovoliť dezinfekciu studní. V obci na cholerovú nákazu v období od 23. júla do 31. augusta zomrelo 114 osôb.
Nepokoje sa v obci začali 24. júla 1831. V pozadí stála tzv. travičská povera, že do studní sa sype otrava. Obyvatelia boli vystrašení opatreniami, ktoré sa začali v obci realizovať. Bolo to napríklad vykopanie hrobov pre 80 osôb, výroba veľkých rakiev pre 4 – 5 osôb. Ľudia preto obkolesili správcov dom, kde bol komisár Lorinczfy, už z minulosti neobľúbený pre svoje arogantné správanie. Ten im namiesto vysvetlenia situácie povedal, že aj tak budú kapať ako predtým dochol dobytok. Poddaní na čele s richtárom a prísažnými vtrhli do správcovho domu a zmocnili sa komisára a obvinili ho z úmyslu otráviť obyvateľov obce. Po jednom dni ho pustili. Následne prišiel do obce vrchný slúžny Štefan Tomsics a snažil sa vysvetliť proticholerové opatrenia. Poddaní mu neuverili a správali sa vzpurne. Nepokoje sa šírili aj do okolitých obcí. Stolica zostavila komisiu na prešetrenie vzbury v Zemplínskej Teplici a potrestaní vodcov,
no pre vyhrotenú situáciu však nebol nikto potrestaný. Súčasne požiadala o poslanie finančnej pomoci pre izolované obce a poskytnutie dvoch plukov vojska na zamedzenie nepokojom. V nasledujúcich dňoch sa nepokoje rozšírili do viacerých obcí. Napriek tomu, že v Zemplínskej Teplici sedliacke povstanie v roku 1831 v podstate začalo, miestne nepokoje neprerástli v otvorenú vzburu, sprevádzanú násilnosťami.