Otváracie hodiny
Posledná aktualizácia: 04. 01. 2023
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
|---|---|---|---|---|---|---|
| - | Otvorené od 9:00 - 17:00 | 13:00 - 17:00 | ||||
Cenník
Posledná aktualizácia: 04. 01. 2023
Rodinná vstupenka zahŕňa 2 dospelých a 3 deti do 15 rokov.
| Deti do 6r | Deti 6-15r | Študenti | Dospelí | Rodinné vstupné | Dôchodcovia | ZŤP |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 1 € | 1 € | 3 € | 5 € | 8 € | 3 € | 1,50 € |
Udalosti zobraziť predchádzajúce
Oliver Ondráš - Rok v meste
Zaujímavá fotografická výstava rodeného Popradčana Olivera Ondráša, zachytávajúca premeny mesta Poprad v priebehu celého roka.
Popradfila 2024
Premiérová filatelistická výstava s pozvanými zahraničnými exponátmi.
Jakub - Sochár
Výber z tvorby Jakuba Vlčeka, autora súsošia svätého Egídia na Námestí sv. Egídia v Poprade.
Šrobárova zbierka / Diela majstrov európskeho umenia 16. – 19. storočia
Tatranská galéria v Poprade prináša slovenskej kultúrnej verejnosti možnosť zhliadnuť a zoznámiť sa s jedným z najzaujímavejších príbehov umeleckej zbierky diel 16. – 19. storočia na území Československa aj dnešného Slovenska a Čiech, pod názvom Šrobárova zbierka. Zbierka od roku 1937 patrí Československému zemědělskému muzeu, dnes Národnímu zemědělskému muzeu v Prahe. Osud zbierky do roku 1934 zmapovala PhDr. Jaroslava Roguľová, PhD, pracovníčka Historického ústavu SAV. V roku 2001 v časopise História, Revue o dejinách spoločnosti publikovala článok, ktorý vzhľadom na okolnosti prípadu nazvala trochu ironicky „Zberateľská vášeň“ Vavra Šrobára. Osudy zbierky po roku 1934 zmapoval kurátor zemědělského múzea na zámku Kačina Mgr. Martin Vlček, ktorý je zároveň kurátorom výstavy.
Jan Hála - Maliar ľudu pod Tatrami
Tatranská galéria v Poprade prináša pri príležitosti 65. výročia úmrtia a 135. výročia narodenia Jána Hálu výstavu Maliar ľudu pod Tatrami.
Jan Antonín Hála (* 19. január 1890, Blatná – † 17. máj 1959, Važec) bol český maliar, kresliar, ilustrátor a dokumentarista folklóru, žijúci väčšinu života na Slovensku.
Narodil sa v rodine pekárskeho majstra Jana Hálu a Rozálie, rod. Černochovej v Blatnej na námestí č. 81.
František Horniak - Umenie na známkach
Výstava významného slovenského rytca a grafika, tvorcu známok z emisie umenie, kde predstavíme proces tvorby známok, ale aj originálne predlohy významných umeleckých diel stvárnených na slovenských známkach.
Speleofotografia 2024
Nehostinné prostredie, extrémny prístup, nepravidelné kontúry jaskynného sveta – zábery z veľkých siení a vertikálnych šácht, z expedičných prestupov jaskynnými systémami či z objavovania úzkych, blatistých alebo vodou zatopených jaskýň... To je niečo celkom iné než ateliérová fotografia.
Unikátne, často až dych vyrážajúce fotografie nás očaria celou škálou aspektov podzemného sveta. Na jednej strane je to jeho tajomná, často krehká a delikátna krása, na strane druhej sú to úskalia, ktoré nás v ňom čakajú, výzvy a nebezpečenstvá, ale aj radosť z objavov a priateľstvá, ktoré trvajú celý život.
Región sa môže pochváliť mimoriadne bohatým fondom pamiatok stredovekej architektúry, dreveného sochárstva i nástennej a tabuľovej maľby. Pamiatky architektúry sú lákavým magnetom turistického ruchu. Ak k tomu pripočítame nevšednú krásu prírodného bohatstva, je celkom prirodzené, že tento región lákal a zrodil umelecky založené duše. V období neskorého klasicizmu vzniká na Spiši dokonca nová maliarska tradícia. Hovorí sa jej – spišská maliarska škola. Tá dala základ neskoršej slovenskej výtvarnej škole, ktorá sa orientovala na idey národného obrodenia. Spišskú maliarsku školu rozvíjal maliar dánskeho pôvodu Ján Jakub Stunder, známy portrétnou klasicistickou tvorbou, neskôr s príklonom k romantizmu. Spišskí maliari ako Jozef Czauczik, Teodor Boemm, Ján Jakub Müller, Titus Szent-Istványi či Karol Tibély okrem portrétu pestovali aj krajinomaľbu. Spišský maliarsky okruh sa v prvej polovici 19. storočia stal na území dnešného Slovenska popredným umeleckým centrom. Mnohí z umelcov sa však popri maľovaní venovali svojmu občianskemu povolaniu. Umelci s vyššími ambíciami odchádzali do sveta. V druhej polovici 19. storočia sa do centra Uhorska, teda do Budapešti, rozhodli odísť aj Ladislav Medňanský, Ferdinand Katona, Andrej Bača a ďalší. Kontakt s krajinou Spiša však nestratili, dôkazom sú ich početné krajinárske práce s námetmi tatranskej prírody.
Prvými profesionálnymi maliarmi, ktorí sa v kraji pod Tatrami natrvalo usídlili na začiatku 20. storočia boli Jozef Hanula (v Spišskej Novej Vsi) a Andor Borúth (v Tatranskej Polianke). V období medzi dvomi vojnami sa v Kežmarku usadil Karol Šovánka, vo Važci český maliar Jan Hála, Otakar Štáfl si zvolil za svoj domov Vysoké Tatry. Tatry ako námet začínajú prenikať do tvorby čoraz väčšieho množstva výtvarných umelcov.
Hoci sa Tatry a región pod nimi stali bohatým inšpiračným zdrojom umelcov už na konci 19. storočia, ani na začiatku toho ďalšieho sa diela výtvarného umenia nestali zdrojom záujmu systematickej zberateľskej činnosti. Tatranské múzeum vo Veľkej (založené r. 1882) a Múzeum Karpatského spolku v Poprade (založené r. 1886) do svojich zbierok sústreďovali predovšetkým prírodovedné predmety. Výtvarné diela pribúdali skôr náhodne. Po druhej svetovej vojne obe múzeá prešli fúziou a vzniklo Tatranské múzeum (od r. 1961 Podtatranské múzeum). Z neho boli v roku 1957 vyčlenené zbierky, viažuce sa k Vysokým Tatrám, aby dali základ Múzea Tanapu. Medzi nimi bola aj kolekcia kresieb, grafických listov a malieb, ktorá má význam pre poznanie počiatkov tatranskej krajinomaľby. Cenné sú najmä panorámy Tatier od Juraja Buchholtza zo začiatku 18. storočia, ilustrácie najstarších tatranských cestopisov z konca 18. storočia či gvašová panoráma Antona Schweitzera.
Čoraz aktívnejší výtvarný život pod Tatrami prirodzene podnietil aj výstavnú činnosť. Prvá známa umelecká výstava v regióne sa konala v júli 1895 a znova o rok neskôr v Dolnom Smokovci. Svoju kolekciu obrazov vystavoval Ferdinand Katona. V roku 1901 vystavovali svoje diela najmä maďarskí umelci v Kežmarku (hotel Messe). Na putovnej výstave uhorských maliarov v Kežmarku v roku 1911 vystavovali aj spišskí profesori kreslenia. V zimnej sezóne 1913 predajná výstava obrazov oživila Tatranskú Lomnicu. V medzivojnových rokoch sa intenzita výstav zvýšila, pribúdali individuálne výstavy jednotlivých autorov (Borúth, Winkler, Šovanka, Barna, Alexy atď.). Výstavy sa konali aj v Novom Smokovci, na Štrbskom Plese, v Tatranskej Polianke.
Info o doprave zobraziť na mape
Verejná doprava
V meste Poprad sa nachádza vlaková aj autobusová stanica alebo zastávka.
Tip: Prihláste sa a nechajte si zobraziť navigáciu k tomuto miestu.
Ubytovanie v okolí Tatranská galéria na mape
Problém s miestom?
- Narazili ste na nejakú chybu v údajoch?
- Chýbajú niektoré dôležité informácie?
Problém s komentárom?
- Obsahuje komentár nepravdivé informácie?
- Obsahuje komentár nadávky či iné hanlivé slová?