Obdobie medzi 30. a 70. rokmi 20. storočia bolo pre taliansku fotografiu časom veľkých objavov, experimentov a smerodajných diskusií. Bolo časom rozkvetu, fotografia sa stala nástrojom komunikácie – v rozličných formách, napríklad vo forme propagandy, reportáže či grafického dizajnu – a postupne sa presadila aj ako prostriedok umeleckého vyjadrovania. Toto všetko sa odohrávalo na politickom a sociálnom pozadí fašizmu a jeho neskoršieho úpadku, 2. svetovej vojny či priemyselného a ekonomického rozmachu, čiže udalostí, ktoré provokovali rast protestných hnutí.