Koncepcia výstavy nie je poňatá klasickým výstavným spôsobom. Namiesto „encyklopedického“ sledu diel radeného podľa časovej postupnosti je snahou predovšetkým to, aby diváci porozumeli spolupráci a umeleckému prejavu ako živému svedectvu, schopnému nás bezprostredne oslovovať bez ohľadu na časový odstup alebo kultúrne, sociálne či etnické odlišnosti. Výstava si dáva za cieľ podnietiť divákovu aktivitu a záujem nielen o verejný priestor, kladie otázky a kriticky otvára množstvo tém bez toho, aby poskytovala jednoznačné odpovede.