České a slovenské sklo spoločne tvoria symfonickú báseň o dvoch vetách, dve výrazné kapitoly európskeho sklárstva, na ktoré môžeme byťprávom hrdí. Jeho história aj súčasnosť sú nielen zaujímavou kultúrno-historickou témou, ale aj bádateľskou výzvou. Ide o príbehy, ktoré sa síce prelínajú, ale nikdy sa úplne nespoja. Každý z nich má svoju vlastnú podstatu, a to aj v období existencie Československa.