Slovenskýcestovateľ

Insitný maliar Michal Sirik, - 100. výročie narodenia ktorého si v tomto roku pripomíname, sa narodil 29. 8. 1925 v obci Sterkovce (dnešná časť obce Čabalovce v okrese Medzilaborce), kde prežil detstvo aj mladosť. Po príchode Červenej armády na naše územie (1944) dobrovoľne vstúpil do radov

1. československého armádneho zboru. V roku 1947 po opcii do ZSSR sa usídlil v ukrajinskej obci Kvasyliv. V roku 1955 sa presťahoval do Užhorodu, kde pracoval ako vodič v Zakarpatskom štátnom ukrajinskom divadle. Do rodného kraja sa vrátil v roku 1966. Od roku 1967 pracoval ako stolár - čalúnnik v podniku Drevovýroba NP Medzilaborce. Maľbe sa začal intenzívne venovať v roku 1983 po odchode do dôchodku. Zomrel 15. 12. 2013 v Medzilaborciach.

Vyčerpaním racionálnych možností pochopenia javov sa človek uchyľuje k interpretácii odkláňajúc sa od reálneho sveta, ktorý ho obklopuje. Za hľadaním odpovedí je neistota a strach z nepoznaného. Vysvetlenie si mnohých fenoménov prostredníctvom viery v nadprirodzené sily človeka uspokojuje a poskytuje mu priestor na hľadanie súvislostí prirodzeného s neprirodzeným. Preto aj javy ako pôrod a smrť považoval človek tradičného myslenia za niečo oddeľujúce dva svety. Prechod (príchod/odchod) z jedného do druhého bol možný len prostredníctvom rituálov, resp. obradov, ktoré zabezpečovali úspešné prejdenie hranicou dvoch svetov.

Tvorbu Andreja Smoláka môžeme zaradiť do skupiny umelcov, ktorí prostredie a účinkujúce postavy transformujú do introvertnej či snovej imaginácie a uplatňujú pritom nadrealistickú, reálnu či sureálnu estetiku výrazu. Prírodné či figuratívne prvky majú v týchto kompozíciách funkciu tajuplnej intelektuálnej symboliky, na prvý pohľad akoby iracionálneho posolstva, lenže prieniky medzi reálnym a nereálnym sú zjavnými odkazmi na existenčnú relevantnosť nášho podvedomia i nášho podvedomého bytia.Vo svojej tvorbe sa Andrej Smolák pohybuje v rovine snov, ale i v každodennom živote človeka. Hoci jeho obrazy majú základ v reálnom motíve, zároveň sa oslobodzuje od opisu a diváka vťahuje do imaginárneho sveta poézie.

Výber z tvorby Zuzany Osavčukovej. Výstava je realizovaná pri príležitosti darovania výtvarných diel autorky jej manželom Emilom Osavčukom do zbierkových múzea.

Výstava zahŕňa výber z tvorby Michala a Oresta Dubayových, najstaršieho a najmladšieho zo siedmich súrodencov, ale aj osobné veci a ocenenia všetkých siedmich súrodencov a artefakty a publikácie z tvorby ich detí a vnukov a vnučiek.

Výstava Milana Bandurčina.

Výstava ilustrácií u knihe Rozprávky H. CH. Andersena v rusínskom preklade.

Jubilejná výstava známeho rusínskeho zberateľa výtvarného umenia.

Výstava venovaná 75. výročiu Akcie Visla – najväčšej povojnovej tragédii Lemkov v Poľsku a Nikiforovi, svetoznámemu lemkovskému insitnému maliarovi, ktorého v rámci tejto akcie trikrát deportovali z rodnej Lemkoviny, no nezlomný maliar sa trikrát vrátil do rodnej Krynice.

Vladimír Ganaj absolvoval štúdium na Akadémii umení v Banskej Bystrici pod vedením prof. Stanislava Balka. Umelec siaha po tradičných maliarských žánroch, predovšetkým po figurách, interiérových výsekoch a zátišiach, pri ktorých jeho avandgardný prístup a koncepcia premeny videnej reality súzvuči s tým, čo v sebe veci, priestory a ľudská spoločnosť ukrýva.

Výstava reprezentuje časový úsek spoločných dejín – 25 rokov, ukážku premenlivosti správy územia Podkarpatskej Rusi a jej vplyvu na každodenný život, na pozadí štátotvorných historických udalostí vzniku a existencie prvej Československej republiky. V máji 2019 si pripomíname 100 rokov od hlasovania Centrálnej rusínskej národnej rady v Užhorode za pripojenie územia Podkarpatskej Rusi k Československu.

Výstava originálnych diel je ojedinelou svojho druhu, pretože cez prizmu starobylého ruského mesta Suzdaľ, perly stredovekého Ruska, sú ukázané najväčšie medzníky nielen dejín Ruska, ale tiež mnoho zo spoločných dejín všetkých slovanských národov: od táboriska pravekého človeka až po 60. roky minulého storočia, od Krstu Ruska, až po prvý let človeka – Jurija Gagarina – do vesmíru. Na týchto umeleckých dielach je zachytené aj dedičstvo veľkého ruského vodcu, svätého Alexandra Nevského, či nešťastie, ktoré priniesla Vláda samozvancov (zvaná tiež Obdobie Smuty).

Atmosféru Vianoc dotvorí výzdoba, stromček a zvukové nahrávky s vianočnou tematikou. Pri tejto príležitosti múzeum každoročne organizuje vianočné stretnutia s kultúrnym programom, ktorý priblíži rusínske vianočné zvyky a tradície z rôznych lokalít severovýchodného Slovenska. Program spestrí vystúpenie folklórnej skupiny žien zo Šarišského Jastrabia – účastníčiek televíznej súťažnej šou Zem spieva.

Cieľom výstavy je pripomenúť si víťazný postup Červenej armády od Stalingradu po Berlín. Na dobových čiernobielych fotoreprodukciách sú snímky zachytené priamo z bojových akcií vojakov v uliciach niektorých miest, napríklad Stalingradu, Leningradu, Sevastopoľa, ako aj zábery z oslobodenia Bratislavy, Viedne, Prahy, Československa.
Výstavu dopĺňajú autentické predmety, odevy, obuv a časti výstroje vojakov Červenej armády, ktoré zapožičalo Občianske združenie Prešovský klub vojenskej histórie Dukla.