Vyčerpaním racionálnych možností pochopenia javov sa človek uchyľuje k interpretácii odkláňajúc sa od reálneho sveta, ktorý ho obklopuje. Za hľadaním odpovedí je neistota a strach z nepoznaného. Vysvetlenie si mnohých fenoménov prostredníctvom viery v nadprirodzené sily človeka uspokojuje a poskytuje mu priestor na hľadanie súvislostí prirodzeného s neprirodzeným. Preto aj javy ako pôrod a smrť považoval človek tradičného myslenia za niečo oddeľujúce dva svety. Prechod (príchod/odchod) z jedného do druhého bol možný len prostredníctvom rituálov, resp. obradov, ktoré zabezpečovali úspešné prejdenie hranicou dvoch svetov.

Tvorbu Andreja Smoláka môžeme zaradiť do skupiny umelcov, ktorí prostredie a účinkujúce postavy transformujú do introvertnej či snovej imaginácie a uplatňujú pritom nadrealistickú, reálnu či sureálnu estetiku výrazu. Prírodné či figuratívne prvky majú v týchto kompozíciách funkciu tajuplnej intelektuálnej symboliky, na prvý pohľad akoby iracionálneho posolstva, lenže prieniky medzi reálnym a nereálnym sú zjavnými odkazmi na existenčnú relevantnosť nášho podvedomia i nášho podvedomého bytia.Vo svojej tvorbe sa Andrej Smolák pohybuje v rovine snov, ale i v každodennom živote človeka. Hoci jeho obrazy majú základ v reálnom motíve, zároveň sa oslobodzuje od opisu a diváka vťahuje do imaginárneho sveta poézie.

Výber z tvorby Zuzany Osavčukovej. Výstava je realizovaná pri príležitosti darovania výtvarných diel autorky jej manželom Emilom Osavčukom do zbierkových múzea.

Výstava Milana Bandurčina.

Výstava ilustrácií u knihe Rozprávky H. CH. Andersena v rusínskom preklade.

Insitný maliar Michal Sirik, - 100. výročie narodenia ktorého si v tomto roku pripomíname, sa narodil 29. 8. 1925 v obci Sterkovce (dnešná časť obce Čabalovce v okrese Medzilaborce), kde prežil detstvo aj mladosť. Po príchode Červenej armády na naše územie (1944) dobrovoľne vstúpil do radov

1. československého armádneho zboru. V roku 1947 po opcii do ZSSR sa usídlil v ukrajinskej obci Kvasyliv. V roku 1955 sa presťahoval do Užhorodu, kde pracoval ako vodič v Zakarpatskom štátnom ukrajinskom divadle. Do rodného kraja sa vrátil v roku 1966. Od roku 1967 pracoval ako stolár - čalúnnik v podniku Drevovýroba NP Medzilaborce. Maľbe sa začal intenzívne venovať v roku 1983 po odchode do dôchodku. Zomrel 15. 12. 2013 v Medzilaborciach.