Slovenskýcestovateľ

Príbehy bez konca na Druhom brehu. Aj takto by sa dala nazvať prítomná výstava v Oravskej galérii s názvom Marek Ormandík Druhý breh, ktorá je voľným pokračovaním expozície Mareka a Milana Ormandíkovcov inštalovanej v týchto istých priestoroch presne pred dvadsiatimi rokmi s názvom Príbehy bez konca. Áno, dobré holuby sa aj s kurátorom vracajú na miesto činu, aby sa pozreli možno aj z druhého brehu a skúmali tvary ľudskej tváre a podoby ľudskosti. Prečo Druhý breh? Milanov minuloročný skon len podčiarkol vždy prítomné, povestné „memento mori“ v tvorbe obidvoch autorov a ľudskej tváre preto, lebo sú to bytostní figuralisti.

Vladimír Židlický ponúka divákom unikátnu šancu nahliadnuť cez pootvorené okienko obrazu do sveta, ktorý sa vzpiera racionalite, ktorý rozum nemôže obsiahnuť. Utieka sa k pojmom ako krása, melódia či harmónia tvarov/ farieb/ motívov. Každá interpretácia je vždy nedostatočná, pretože jeho maximou je presvedčenie, že povedať vec priamo znamená potlačiť tri štvrtiny pôžitku alebo slovami Oscara Wildea „krása všetko odkrýva“.

V Oravskej galérii predstaví svoje diela maliarka Kristína Mésároš, ktorá na scénu vstúpila v prvej dekáde 21. storočia a svoju tvorbu úspešne prezentuje doma i v zahraničí. Návštevníkom a návštevníčkam galérie v Dolnom Kubíne predstaví prierez svojou tvorbou. V rámci mnohých smerov a tendencií, súvisiacich napríklad s otázkami pamäte, identity alebo spoločensko-kritických prúdov si Mésároš nachádza vlastnú, veľmi jedinečnú cestu. Formovanie jej autorského programu je silno poznačené cestovateľskou skúsenosťou a dotykom “iného” v exotických krajinách.

Maliarka Ľubomíra Chylová Sekerášová, pochádzajúca z Oravy, sa po prvýkrát predstavuje s autorskou výstavou na pôde Oravskej galérie. Jej tvorba je prepojená s rodným regiónom najmä vo viditeľnej podobe - ide o oravskú prírodu. Je nielen kulisou, ale živým aktérom obrazu, divokým, nespútaným elementom, ktorý tvorí opozíciu voči ľudskému elementu. Oravu v sebe nesie i v podvedomom svete a spomienkach z detstva, z ktorých prirodzene prichádza impulz, okolo ktorého vznikajú mnohé jej diela. Zároveň vychádza z obrazového okruhu súčasného človeka: zo svetovej popkultúry, z vplyvu vizuality a myšlienkového sveta romantizmu, náboženstiev a spirituálnych symbolov.

Výstavný projekt je výstupom dva roky trvajúceho výskumu a multimediálnej práce Michala Machciníka (*1989). Subfosílny obrat predstavuje výsledky výskumu nájdených subfosílnych drevín ako odtlačkov života prírody bez zásahu človeka, so zámerom jej autentického zachovania v priestore i čase a bez narušenia jej biologickej rovnováhy. Človek s ňou v prípade Machciníka komunikuje vlastným, neinvazívnym spôsobom, ktorý ďalej rozvíja v naratívoch vystavených objektov. Tie sú konštruované človekom - umelcom, no vznikli v úzkom prepojení s prírodou, ktorá ich sama vyčlenila, zapožičala alebo vrátila.

Oravská galéria v Dolnom Kubíne prináša prvú samostatnú výstavu popredného slovenského maliara Jána Vasilka (1979), ktorý patrí k prvým úspešným absolventom košickej katedry umení a intermédií, k silnej skupine mladej nastupujúcej generácie tejto školy (medzi nimi Lucia Dovičáková, Svetlana Fialová, Jaroslav Kyša, Matúš Lányi, Boris Sirka, Vlasta Žáková atď.).

Výstavný projekt pod názvom ĎALŠIE LETO / SUMMER AGAIN v autorskej koncepcii Lucie PAPČOVEJ a Štefana PAPČA ponúka reflexiu na tému slobody a následnej pozitívnej a negatívnej deštrukcie. Uvedené tematické zameranie vychádza z aktuálnej spoločensko-politickej situácie a jej dopadu na individuálne životy ľudí, odhliadnuc od ich národnosti. Sloboda voľného pohybu jednotlivca a jeho únik do horského prostredia, únik pred vojnou do jej epicentra za vidinou slobody, dôsledky deštrukcie krajiny na osobné životy a naopak. Čo ľudí spája a čo ich rozdeľuje?

Výtvarné dielo banskoštiavnického rodáka Braňa Jánoša sa dá vo všeobecnej rovine charakterizovať slovami poctivosť, pravdivosť, minucióznosť, dôkladnosť a umeleckoremeselná zručnosť. Hlavný prúd jeho tvorby, jeho závesné obrazy, pri ktorých využíva kombinovanú techniku, sú okrem týchto atribútov poznačené aj ďalšími aspektami jeho tvorivosti, ktorými sú fantázia, snivosť, magickosť, zmysel pre zdobnosť, výpravnosť, aplikovanie symbolických odkazov a významových vrstiev. Obsahom výstavy Príbeh krajiny, s podtitulom Kresby 1987 – 2022, je o niečo menej známa oblasť tvorby Braňa Jánoša, ktorou je jeho kresba.

Autorská výstava Zrkadlo duše mapuje vyše tri dekády výtvarnej tvorby a života slovenského výtvarníka Martina Augustína (nar. 1968), ktorý svoje vysokoškolské štúdiá absolvoval na pražskej UMPRUM. Ako sám umelec tvrdí, „hranica medzi životom a výtvarnou tvorbou neexistuje“. Aj preto táto výstava nie je koncipovaná ako tradičná akademická expozícia, ale ako púť časom, počas ktorej sa zlomky poznania skladajú do obrazu estetiky krásy. Obsahovo vychádza z autorovej reprezentatívnej monografie, ktorá pred dvomi rokmi vyšla vo vydavateľstve IKAR.

Výstavy akademických sochárov Viliama a Marcely Loviškovej sú ako ich monumentálne diela v architektúre. Skladajú sa z mnohých väčších, či menších obrazov, sôch či objektov a nespočetných okamihov myšlienok, ale navonok sú kompaktné ako modranská žula. Sú tvárne i magické, rozprávajú samostatné príbehy, aby sa na divákovej sietnici spojili do syntetického obrazu. Ich diela sú o malých i veľkých objavoch, tvorivom premýšľaní naprieč stáročiami, konfrontáciách s autormi, ktorých stretli alebo ich inšpirovali, ale aj vytrvalej túžbe priniesť svoju podobu krásy.

Kristína Rambousek sa vo svojej tvorbe, pevne naviazanej na teritórium, v ktorom žije, zaoberá vzťahom medzi krajinou a ľudskou podstatou. Už počas štúdia na Akadémii umení v Banskej Bystrici, ktoré ukončila v minulom roku, začala v maľbe osobitým spôsobom tematizovať rodinnú bylinkársku tradíciu a hodnoty odovzdávané v ženskej rodovej línii. Experimentuje s prírodnými pigmentmi, ktoré získava z miestnych rastlín a vlastnoručne z nich vyrába prírodné tuše. Tie potom akvarelovým spôsobom nanáša na papier alebo maliarske plátno. Ich vzájomným prelínaním vzniká príťažlivý koktail farieb, ktoré komunikujú autorkine vizuálne podnety, myšlienky a emócie. Samotný proces výroby prírodných tušov vrátane zberu rastlín, považuje Kristína Rambousek za rituálnu súčasť svojej tvorby.

Selekcia – výber vhodných artefaktov, ktoré budú zahrnuté do zbierkového fondu, nie je realizovaná jedným človekom. K uvedenému kroku sú každoročne zvolávané komisie na tvorbu zbierok, aby sa menovaní členovia vyjadrili k prezentovaným, navrhovaným dielam. Ponúkané diela tak prechádzajú istým „konkurzom“. Samotným nadobudnutím diel do zbierok, sa však odborná činnosť galérie nekončí, práve naopak.

Výstavným, kurátorským projektom pootvoríme dvere do zákulisia galérie. Prostredníctvom fotografických zátiší Roba Kočana a manipulovaných fotografií Petra Saxuna (dlhoročného konzervátora Oravskej galérie), poukážeme na potenciál bohatstva depozitárov galérie ako inšpirácií i pre tvorbu súčasných umelcov.

Výstava pod názvom ZajtrajŠOK pozostáva z obrazov v médiu maľby od dvoch súčasných slovenských umelcov Mareka Jarottu a Miroslava Sandanusa, je prierezom viacerých sérií ich tvorby z posledných rokov, ktorá je medzi oboma autormi ideovo príbuzná, ich obrazy vzájomne komunikujú. Zaoberajú sa potenciálne apokalyptickými a postapokalyptickými situáciami v kontexte človeka a ľudstva, spoločenskými problémami v globálnom meradle, prírodnými katastrofami ako dôsledkom ekologickej krízy, zobrazujú stopy človeka odkazujúce na jeho prítomnosť.

Juraj Kollár (1981), jeden z najoriginálnejších súčasných slovenských maliarov, predstavuje v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne výber z najnovšej tvorby – tzv. kontrolované abstrakcie a sekvenované krajiny. Najnovšie práce tentokrát konfrontuje aj s pohľadom späť na niekoľko dôležitých období svojej tvorby cez vzorku vybraných malieb. Juraj Kollár mimoriadne intenzívne a sústredene maľuje, od skončenia vysokej školy vlastne stále, čo mu prinieslo nezanedbateľné úspechy a etablovalo ho v širšom (ako len domácom) kontexte súčasného vizuálneho umenia a maliarstva. Každá jeho výstava je iná, vždy obsahuje nové diela.

Výstava fotografických diel pod názvom MIMÉZIS je prvou verejnou prezentáciou umeleckej tvorby Pavla Kajana na Slovensku. Rodák z Dolného Kubína, ktorý časť svojho života prežil vo Veľkej Británii, sa vracia späť domov. Od mytologických tém prechádza k sakrálnych témam čerpajúcim zo silných príbehov Starého i Nového zákona. Vo svojich dielach zhmotňuje cnosti, neresti i túžby. Snaží sa o archetypálne reflexie ľudskej psychiky a vnútorného prežívania cez vizuálne rozprávanie známych, či menej známych príbehov a to všetko prostredníctvom média umeleckej, inscenovanej fotografie.

Po desiatich rokoch predstavujú svoju tvorbu na pôde Oravskej galérie Jozef Srna ml., Pavol Stručka a Vladislav Zabel. Výstava LUX TENEBRĪS ponúka výber z tvorby prevažne ostatných dvoch rokov, pričom viaceré z diel budú v Oravskej galérii prezentované po prvý krát.

Všetci traja vystavujúci autori sú absolventmi maliarskych ateliérov VŠVU v Bratislave, poslední dvaja menovaní Ateliéru maľby a iných médií prof. Jána Bergera, kde pramenia aj maliarske začiatky Jozefa Srnu ml., ktorý svoje štúdium absolvoval v Otvorenom ateliéri prof. Rudolfa Sikoru. Na výtvarnú scénu vstúpili v rozmedzí rokov 2000 až 2005.

INDIGOVÝ POSTOJ autorskej dvojice ponúka prepojenie tradičného prístupu a moderného dizajnu s dôrazom na ekológiu, udržateľnosť a módu lokálnych tvorcov. Tvorba dezénov Mateja Rabadu je inšpirovaná modrotlačovými vzormi prenesenými do techniky sieťotlače, čím ju posúva do roviny súčasnej dizajnérskej tvorby. Z modrotlačovej metráže tvorí Veronika Rabadová odevy typu one size.

Jedinečná inštalácia výstavy predstavuje posun od primárnej inšpirácie prírodnými motívmi pri tvorbe autorských dezénov, cez predstavenie tvorivého technologického procesu, až ku inštalácii doplnkov a hotových odevov z najnovšej kolekcie. Matej Rabada prechádza od popisnosti v počiatočnej etape modrotlače, k štylizácii a geometrizácii textilných dezénov aj strihových riešení finálnych odevov.

Počas pôstneho obdobia prináša Oravská galéria pre svojich návštevníkov edukačnú výstavu pod názvom „Putovanie za svetlom“. Kríž a ukrižovaný na kríži v rôznych formách, je jeden z najrozšírenejších symbolov na svete. Kríž latinského typu v podobe malého oltárneho kríža, procesiového kríža, monumentálnych krížov v interiéroch i na vežiach kostolov, prícestných krížov tak charakteristických pre región Oravy. Kríž ako symbol pretrval napriek všetkým historickým udalostiam až do dnešných čias.

Spolupráca a priateľstvo maliara a Oravskej galérie sa datujú do 70-tych rokov minulého storočia, keď sa v galérii intenzívne budovala zbierka insitného umenia. Považanove obrazy sa stali jej bonitou, neoddeliteľne a vyvážene spojené so sochami oravského rezbára Štefana Siváňa. Obrazy Jula Považana majú silu zasiahnuť hlbokým ľudským rozmerom a žiarivosťou, cítiť v nich radosť i žiaľ, prelínanie reality s fantáziou, a to všetko pretavené do poetického jazyka farieb a tvarov.

Na Slovensko do Dolného Kubína prišla kolekcia 181 diel z piatich kontinentov, ktorú venovali umelcovi, medzinárodného renomé, poprední tvorcovia v oblasti grafického designu a vizuálnych komunikácií zo 40 štátov sveta. Po premiére v Oravskej galérii bola výstava reinštalovaná v rámci 19. medzinárodného Bienále grafického designu v Brne. Po výstavných prezentáciách sa celá kolekcia stala majetkom Oravskej galérie.

Stano Lajda sa narodil 17. júla 1959 v Žiline. Od ranného detstva bol fascinovaný renesančným realizmom a už ako trinásťročný namaľoval prvýkrát variáciu Leonardovej Poslednej večere. V rokoch 1979–85 študoval na VŠVU v Bratislave odbor reštaurovanie maľby, kde v svojej teoretickej diplomovej práci spracoval históriu a reštaurovanie Poslednej večere. Keď pôsobil ako reštaurátor v PGU v Žiline stále viac sa popri reštaurovaní venoval vlastnej výtvarnej tvorbe a tak od roku 1990 už pôsobil ako umelec v slobodnom povolaní.

Jana a Peter Machatovci sa v Oravskej galérii predstavili samostatnou výstavou autorského šperku v roku 2013. Po ôsmich rokoch sa do nej znova vracajú so svojou súčasnou tvorbou a na spoluprácu si prizvali Kristýnu Španihelovú, ktorá v Dolnom Kubíne vystavuje po prvýkrát. Všetci traja autori majú spoločné študijné východiská na bratislavskej VŠVU. Tvorbou autorského šperku sa úspešne etablovali na domácej výtvarnej scéne a postupne si budovali renomé aj v medzinárodnom kontexte - či už účasťou na sympóziách a výstavách vrátane najprestížnejšieho šperkárskeho podujatia Schmuck v Mníchove, alebo zastúpením v zahraničných zbierkach a publikáciách.

Ambíciou putovného výstavného projektu je šírenie odkazu sochára, ktorý zásadne ovplyvnil uvažovanie o priestorovom zobrazovaní ľudskej figúry, jej fragmentov a priestorovo-kompozičnom rozvrhu monumentálnych realizácií druhej polovice 20. storočia. Prezentácia Koniarkových diel v Oravskej galérii je poslednou z cyklu trojice výstav.

Oľga Paštéková patrí k tým maliarkam na slovenskej výtvarnej scéne, ktoré sa dokážu prirodzene pohybovať medzi témami osobnými a tými spoločensky aktuálnymi, angažovanými. Výstava Za rohom hory, na čistinke mesta je inscenovaným priestorom, v ktorom obrazmi priblíži nielen aktuálne témy, ktorými žije súčasná maľba, ale aj živé problémy, ktoré trápia každú vnímavú spoločnosť. Už keď v roku 2010 ukončila štúdium na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení, smerovala svoje obrazy k téme strateného a osamelého človeka a zvieraťa v priestoroch prevažne distopického post sveta.

Maliar, sochár, grafik, kresliar a v poslednom čase aj úspešný glosátor umenia a umeleckého života, je skutočne polymúzickou osobnosťou a v Oravskej galérii mali návštevníci možnosť už viackrát vidieť jeho tvorbu. Hoci hlavnou sférou jeho tvorivého záujmu je maľba, v Terenovom prípade môžeme hovoriť o presahu médií. A práve vzájomnú podmienenosť, prieniky maliarstva a kresby poodkrýva prítomná výstava, ktorá tvorbu Laca Terena približuje z nového uhla pohľadu, primárne cez kresbu a jej výrazové prostriedky. Ukazuje metamorfózy prístupov ku kresbe a maľbe, ich vzťahy od začiatkov po súčasnosť, nielen v časovom priereze, ale aj z koncepčného hľadiska.

Slovenský vizuálny umelec a medzinárodne rešpektovaný sklársky dizajnér. Žije v Bratislave. Jeho dielo má široký záber, od úžitkového priemyselne vyrábaného skla ku konceptuálnym experimentom.

Jeho umelecké a dizajnérske diela sú zastúpené vo významných galériách a súkromných zbierkach v Európe a USA, dizajn, ktorý navrhol je súčasťou tisícok domácností po celom svete. Vystavoval na viac ako 40 samostatných a viac ako 150 skupinových výstavách v Európe, Ázii a USA. Popri výstavnej činnosti sa venuje aj kurátorstvu výstav súčasného dizajnu a umenia a organizovaniu medzinárodných sklárskych sympózií. Od roku 2010 je vedúcim ateliéru Sklo na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.

Ctibor Belan mal významný podiel na formovaní československej výtvarnej kultúry, jeho dlhoročná organizátorská, koncepčná a funkcionárska činnosť zanechala stopy pri zakladaní a činnosti významných kultúrnych organizácií a inštitúcií. Aktívne sa podieľal na vzniku a budovaní ZČSVU, SNG, družstva „Tvar“, Fondu slovenských výtvarných umelcov a jeho podniku „Dielo“.

Zámerom výstavy bolo zmapovať akvizičnú činnosť Oravskej galérie za posledných desať rokov a nové zbierkové predmety predstaviť v niekoľkých kontextoch. Výber tvorí 64 autorov.

Dynamická, odvážna, energická, niekedy anatomicky presná, inokedy štylizovaná kresba má v obrazoch Jarosława Kweclicha rovnako dôležitý význam ako farba a textúra. Kresebná virtuozita autora je viditeľná v každom diele a sprevádza ho od ukončenia štúdií na Krakovskej akadémii výtvarného umenia až dodnes. Takýto kvalitný kresebný základ umožňuje Kweclichowi reagovať na množstvo inšpirácií z každodenného života. Rovnako odvážne sa tematicky pustí do portrétu, figurálnej, animálnej alebo krajinnej kompozície.

Práce z papiera a kovu boli vytvorené zdĺhavým, dlhotrvajúcim, ručným a pracovne náročným procesom. Sokolova akcia nie je len umelecké gesto, ale aj sociálny zásah, ktorý je súčasťou ekologického étosu recyklácie. Umelec komentuje zvrátenosť existujúcej reality. Kombináciou umeleckých techník a siahaním po použitých a všade prítomných plechovkách na pivo a iné nápoje kriticky poukazuje na konzumnosť, reklamu, globalizáciu a kultúrnu krízu.

Projekt vychádza z ľudových tradícií, námetov a remesiel, ktoré mení do atraktívnej a súčasnej podoby. Jeho snahou je podrobný výskum v regióne, ktorý si vyberá za cieľ a následne z neho čerpá inšpirácie a námety v tvorbe. Od roku 2015 hravou, edukatívnou a tvorivou formou aktívne prináša jedinečný dizajn, umelecké diela a tvorivé dielne, a to v spolupráci s profesionálnymi umelcami. Účasťou na programe a výberom originálnych dielní návštevníci podporujú hodnoty a tradície našej kultúry.Suvenír, ktorý vzniká počas projektu, reprezentuje vybraný región.

Výstava prezentuje fotografie od 80-tych rokov po súčasnosť. Každá z fotografií animálnej témy, podobne ako ostatné Župníkove projekty, len nanovo potvrdzuje, akou variabilnou vizuálnou schopnosťou vidieť svet okolo nás, umelec disponuje.

Ktosi označil Roberta Bielika (1963) za fascinujúci solitér slovenskej umeleckej scény a ja s týmto názorom môžem súhlasiť, hoci aj tento solitér sa vyvíja v kontexte. Sledujem jeho maľbu od začiatku 90. rokov minulého storočia, keď sa ešte ako študent Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave zapájal do umeleckých aktivít skupiny INAK.

Oravský výprask

...alebo kam sa uberá súčasná plenérová maľba, alebo ako maľovať plenér v súčasnej vysoko urbanizovanej post-industriálnej krajine. Výstava ORAVSKÝ VÝPRASK nám zaručene nejde dať odpoveď, je však ostrým náhľadom do tvorby dvoch mladých slovenských maliarov Juraja Tomana a Juraja Floreka, ktorí sa venujú plenérovej maľbe súčasného mestského prostredia. Zaujímajú ich všedné mestské motívy, ktoré pretavené skrz médium olejomaľby naberajú nový svieži uhol pohľadu.

Sochár Roman Hrčka (1980 v Nových Zámkoch) inklinuje k figurálnemu realizmu. Stvárnenie štylizovanej figúry nahradil realistickým torzom, na ktorom prostredníctvom jednoduchého gesta zachytáva podstatu témy. Jeho tvorba nemohla chýbať ani na výstave Jozefa Jankoviča a absolventov jeho sochárskeho ateliéru

Pozývame na výstavu päťročného Juliana Hajduk Browna. Jeho práce v sebe spájajú hravosť a fantáziu detskej duše s výrazným talentom.
Príďte sa potešiť dielami malého "majstra", narodeného na Novom Zélande, ktorý žije vo Veľkej Británii, ale jeho maminka je rodáčka z Dolného Kubína.

Okrem najnovších diel s tematikou putovania, vytvorených priamo pre výstavu v Dolnom Kubíne, budú mať diváci možnosť vidieť aj veľkoformátové dielo, ktoré vzniklo na zimnej rezidencii vo Vysokých Tatrách. Viaceré Mrvovej diela sú inšpirované horami, slovenským ale aj zahraničnými a putovaním po krajinách a prírode ako spôsobom spoznávania nielen sveta okolo nás, ale aj nás samých. Názov výstavy je inšpirovaný knihou Frédérica Grossa Filozofia chôdze, ktorý tu evokuje ranokresťanský stav večného putovania, ktorý nám má pripomenúť prechodnosť nášho pobytu na zemi.

Výstava New Glass Folder potvrdzuje začiatok rozvíjajúceho sa kresbového, maliarskeho a fotografického záznamu na skle, podporovaného interdisciplinaritou študijných programov na VŠVU v Bratislave. Snahou je využívať tradičné technológie maľby na sklo, pri zachovaní individuálneho prejavu nezávislého od technologických postupov zaužívaných v priemyselnej výrobe.

Štúdiom jeho života i diela sa dlhodobo zaoberá žilinský rodák akad. mal. Stanislav Lajda, ktorý sa v tomto roku dožíva okrúhleho výročia (60 rokov). Venuje sa voľnej maľbe, knižnej ilustrácii (približne 40 titulov), reštaurovaniu i pedagogickej činnosti na SSUŠ v Žiline. Okrem iného vytvoril monumentálne maľby v oddelení biodiverzity a paleontológie v stálej expozícii SNM v Bratislave a rekonštrukciu katafalku s telom Žofie Bosniakovej na hrade Strečno. Za svoju tvorbu a činnosť v oblasti kultúry získal doma i v zahraničí viaceré ocenenia.

Výstava prepája takmer tri dekády unikátnej tvorby fotografa, ktorý nastupuje na scénu začiatkom 90 r. 20. st. ešte počas pôsobenia tzv. „slovenskej novej vlny“. V tomto čase nastupuje nová generácia slovenských fotografov po štúdiách na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave – z ateliéru Ľuba Stacha a Miloty Havránkovej vstupuje na scénu okrem Roba Kočana aj Martin Tiso, Jana Hojstričová, Jaro Žiak, Filip Vančo, Tibor Takáč a Ingrid Patočková. Fotografi zaujali multimediálnym prístupom k fotografii, či novými inscenovanými postupmi.

Popri maliarskej tvorbe sa venovala ilustrácii, koláži a kresbe. Rokmi 1988 – 2008 je datovaná tvorba a špecifická technika textilných obrazov – artprotisov Běly Kolčákovej. Jedným z dôležitých bodov jej tvorby bola knižná ilustrácia. Kniha Kristy Bendovej Bola raz jedna trieda bola prvou, ktorú ilustrovala. Kolážami dotvorila Rúfusove rozprávky; Stolček, prestri sa - od bratov Grimmovcov aj Zamarovského Gilgameša. Svojimi ilustráciami dotvorila množstvo knižiek, evidovaných je 27 titulov najmä pre vydavateľstvo Mladé letá, v súťaži o najkrajšiu knihu získala nejedno ocenenie.

Autorská výstava ponúka výber z celoživotnej tvorby Františka Hübla, počnúc rannými kresbami, vznikajúcimi v období pred a počas vysokoškolských štúdií v päťdesiatych rokoch minulého storočia, končiac ilustráciami, kresbami, grafikami a maľbami, datovanými v druhej polovici sedemdesiatych rokov, kedy bolo jeho dielo predčasne tragicky ukončené.

Maliar, grafik, kresliar, pedagóg a zakladateľ slovenskej modernej grafiky Vincent Hložník patrí medzi najvýznamnejších výtvarných umelcov druhej polovice 20. storočia. Jeho dominantnou témou bolo povstanie človeka v jeho svete. Vincent Hložník ju realizoval vo viacerých výtvarných druhoch a technikách. Napriek tomu sa jeho dielo nedá zredukovať na niekoľko okruhov s pevnou tematickou skladbou. Prekvapoval novou invenciou, tak v námetovej, ako aj vo významovej rovine tvorby. Inšpiráciu čerpal zo svojich snov, intelektuálneho zázemia, ale aj z každodenného života.

Pojem advent pôvodne pochádza  z gréckeho επιφάνια (epifánia - zjavenie), ktorý označoval príchod božstva do chrámu alebo návštevu kráľa. Má význam nielen zjavenia sa Boha pri krste Ježiša v Jordáne, ale aj zjavenie sa Boha na zemi vôbec.
Samotné slovo „advent“ je latinského pôvodu (adventus) a znamená „príchod“, je to prvá časť liturgického roka rímskokatolíckej cirkvi vymedzená 4. nedeľami pred sviatkom narodenia Ježiša.

V prípade tejto výstavy sa maliar Marián Komáček sústredil na voľný cyklus obrazov - akrylových malieb a grafických listov (čierno - bielych, farebných litografií a kombinovaných techník na papieri), ktoré sa tematicky a obsahovo spájajú s dielom slávneho nemeckého maliara a grafika - Albrechta Dürera (1471 - 1528). Stelesňujú Komáčkove - Hommage à Dürer. Spolu s ním, s Dürerom, sa totiž Marián Komáček vydal na púť dejinami.

Výstava sa zamerala na zmapovanie jeho umeleckej tvorby, ktorá má v zbierkach Oravskej galérie početné zastúpenie – spolu 64 zbierkových predmetov. V zbierke sa nachádza mnoho skvelých príkladov Bazovského maliarskeho majstrovstva so signifikantným spojením úsporného, premysleného tvaru a sýtej, teplej farebnosti, ústiaceho do znakovej expresie.

Zobrazené figúry sú vystavené umeleckej transformácii - z predmetov, ktoré sa spájajú s konzumizmom sa stávajú ikonické obrazy s estetickou funkciou a nútia diváka klásť si otázku o samotnom význame ich existencie. Niekedy sú obrazy skutočnými a osobitými otvorenými dielami, niekedy sú operetami s ironickým nápevom. Keď sa oslobodia od svojho predurčeného významu, je na divákovi, aby odhalil ich rôzne možnosti života, skrytý odkaz, nový obsah.

Koniec osemdesiatych a začiatok deväťdesiatych rokov bol v znamení najväčších spoločensko-politických zmien v novodobých dejinách Slovenska, najskôr ako súčasti spoločného štátu Čechov a Slovákov, neskôr ako krajiny budujúcej si vlastnú štátnosť. Už v období pred pádom železnej opony bolo cítiť istú bezradnosť režimu, ktorý len v ojedinelých prípadoch a to skôr z akejsi zotrvačnosti jednotlivcov, kládol odpor voči slobodnejším aktivitám svojich občanov, ktoré sa prejavovali aj v umeleckých kruhoch.

Jankovičovi študenti, mnohí z nich už neprehliadnuteľné umelkyne a umelci slovenskej výtvarnej scény sa rozhodli, že neodstúpia od pôvodných plánov. Len ich spoločné vystavovanie bude zastrešovať venovanie ich charizmatickému pedagógovi. Výstava predstavuje výber z ateliéru Socha a priestor prof. Jozefa Jankoviča 1990 – 2011.

Tvorba Imra Weinera-Kráľa bola počas celého jeho umeleckého vývinu poznamenaná úsilím spojiť lásku k Francúzsku s láskou k rodnému Slovensku. Zomknúť dva nezlučiteľné a nespojiteľné svety - francúzsku kultúru a slovenskú tradíciu.

Výstava priblíži verejnosti aktuálnu tvorbu piatich výtvarných umelcov, ktorí dlhodobo výtvarne a pedagogicky pôsobia v liptovskom regióne, ale ich tvorba a význam presahuje regionálne hranice a sú neoddeliteľnou súčasťou výtvarného umenia na Slovensku.
Výstava bola v premiére v menšom rozsahu predstavená v RUMANSKY Art Centre. Priblíži najnovšiu tvorbu umeleckých osobností, ktoré spája nielen záujem o výtvarné umenie a vlastné tvorivé aktivity, ale aj hlboký vzťah k miestu.

Milan Paštéka celoživotne miloval Oravu, jeho vzťah k nej najlepšie vyjadril v Námestove, v roku 1998 sám, preto citujem:.... Mal by som tu písať o sebe, no ak by som to skutočne chcel urobiť, na tomto mieste v tomto čase sa natoľko nedokážem sústrediť. Príliš žijem a strácam sa v tomto nádhernom a zvodnom prostredí, a moja osoba mi tu príde ako zanedbateľná maličkosť. Som sám od seba hrozne ďaleko. Skúsim to doma, tam som si predsa o čosi známejší“.

Igor Krpelán je odbornej verejnosti známy ako neúnavný bádateľ a obdivovateľ tradičných foriem ľudovej architektúry, ale aj ako propagátor pokračovania týchto tradičných stavebných princípov ľudovej architektúry. Na Orave má realizovaných mnoho skvelých revitalizácií a rekonštrukcií pôvodných objektov ľudovej architektúry.

Tematika svetla, hladiny a vody sa v metafyzickom a mýtickom význame u autorky periodicky vyskytuje v maliarskych cykloch v rôznych obmenách. Od dokončenia doktorandskej práce opakovane touto témou symbolicky určovala čiaru medzi dvoma svetmi, svetom sna a bdenia, ako metaforický stav mysle v oscilácii medzi poznaným a objavovaným. Tenká hranica medzi svetom zmyslovým a pomenovaným, nedotknuteľným a videným sa stala dominantou jej tvorby.

ystavené sakrálne diela Ukrižovania, Najsvätejšej Trojice, sv. Jána Nepomuckého a sv. Františka sú dobou vzniku ohraničené rokmi od 1690 až do konca 18. stor. Kolekcia mortuárií, teda maľovaných pohrebných štítov s rodovým erbom je unikátnou ukážkou jedinečnosti tohto druhu umeleckého diela.

Anton Divácký sa narodil v roku 1971 v Martine. Fotografii sa ako autodidakt venoval od detstva. Najskôr dokumentoval premeny vo svojom osobnom živote a blízkom okolí, neskôr demonštroval príbehy miest, kde žil a prebýval, zaznamenával ľudí, ktorých spoznal počas svojich dlhodobých pracovných pobytov v Škandinávii, Strednej Ázii, USA, Európe a samozrejme doma.

Výstavu sprevádza vydanie monografie o umelcovi, ktorá bude slávnostne uvedená na vernisáži.
Bilancia vyše troch desaťročí maliarskych úsilí Jána Hlavatého vypovedá na jednej strane o vnútornej stabilite jeho maliarskeho presvedčenia a súčasne aj o potrebe vnímavo reagovať na premeny a funkcie výtvarnosti.

Výstava predstavuje autora a jeho tvorbu vo všetkých výtvarných médiách, ktorým sa programovo venuje. Zahŕňa reprezentatívny výber jeho grafickej tvorby v klasických hĺbkotlačových technikách, prierez známkovej tvorby, ale tiež výsledky jeho súčasného výtvarného programu zahŕňajúceho maľbu, digitálne tlače, kresby, koláže, asambláže a kombinované techniky.

Fotografické myslenie Petra Saxuna je do značnej miery ovplyvnené jeho profesiou konzervátora. Vzájomným prelínaním a vrstvením fotografických záznamov a ďalším upravovaním v grafických programoch zhmotňuje esenciu konkrétneho miesta, v ktorom ustrnuli stopy histórie a vlastnej pamäte. Experimentovaním so vzájomným prelínaním snímok, ich zmnožením a retušovaním vnáša do statického dvojrozmerného fotografického obrazu tretí rozmer - aspekt plynutia času.

Tvorcom obrazov s témou siedmych hriechov je divadelný a filmový scénograf, ilustrátor a maliar s neprehliadnuteľným maliarskym rukopisom Fero Lipták. Návštevníkovi ponúka obrazy, z ktorých mnohé nesú témy točiace sa okolo ľudských hriechov, nie však s cieľom moralizovať. Autor s nadhľadom parafrázuje hriechy a ľudské slabosti, z ktorých najčastejšie vychádza ďalšie hriešne konanie. Fero Lipták dokáže vnímať situácie a veci v kontextoch, ktoré bežní ľudia nevnímajú a z tých najobyčajnejších a najbanálnejších vecí dokáže vytvoriť veselé vizuálne zázraky.

Názov výstavy parafrázuje a vtipne odhaľuje rodinné väzby i tvorivé smerovanie oboch autoriek v kontexte súčasného sochárstva. Spoločná výstava Erny Masarovičovej a Kataríny Kissoczy, tak má ambíciu stať sa vzájomným dialógom s priestorom a kovovou hmotou na pozadí vzťahu matky a dcéry. Chce hravo a bez pátosu predstaviť vzájomnú zviazanosť tvorby oboch autoriek – nadčasovosť a výnimočnosť sochárskeho prejavu matky a rešpekt a inšpiráciu dcéry, scénografky a sochárky.

Indiáni, kovboji, kolty, tomahawky, lasá, skalpy, divo bežiace mustangy... to všetko sme, keď sme boli malí, videli ako živé, ako naozaj, keď sme čítali dobrodružné romány z edície STOPY, ale aj rodokapsy v zošitovej väzbe, tlačené na lacnom hnedastom papieri. Celé generácie detí pri tých príbehoch snívali svoje sny o hrdinstve, cti, priateľstve na život a na smrť a statočnosti.

Životný príbeh Emerika Feješa je dramatickým príbehom, husto pretkaným núdzou a bolesťou. Trel biedu od okamžiku, keď prišiel na svet ako siedme zo štrnástich detí, trpel ťažkými chorobami, kalich horkosti vypil do dna nespočetne krát...A až keď ako 45 ročný odišiel do invalidného dôchodku, prenikol do jeho pochmúrneho života vari po prvýkrát lúč potešenia a vášne. Objavil v sebe maliara a toto zistenie sa v ňom premenilo na posadnutosť.

Veronika Rónaiová v priestoroch predstavuje jedno nové režijné komponovanie – priesečníkový remake svojich príbehov a formátov s ohľadom na genia loci daného priestoru.
Infiltrovaním starších výstavných sekvencií do nových scén autorka nastavuje potrebné zrkadlo už vyšľapanej cesty a vykresľuje a načrtáva aj nové vízie. Nerozdeľuje v duchu moderny či postmoderny, ale akceptuje to, čo je simultánne predmoderné, súčasné k moderne, a takto v podstate teda transmoderné.

Peter Pollág (1958) sa v rámci svojej generačnej vrstvy radí k univerzálne zameraným autorom, schopným komunikovať v rôznych médiách. V jeho tvorbe, ktorá zahŕňa niekoľko výtvarných disciplín, no dominuje v nej maľba, je všadeprítomný experimentátorský prístup. Peter Pollág je typ umelca – rozprávača, ktorý tému rozvíja vo viacerých maliarskych a významových vrstvách.