Dorota Sadovská vstúpila na slovenskú umeleckú scénu v deväťdesiatych rokoch s jasne deklarovaným rukopisom, ktorý sa odvážne hlásil ku klasickému médiu maľby a obsahovo ku kresťanskej tradícii. Sadovská je intermediálna autorka, ktorú fascinujú limity telesnosti. Jej záujem o figurálnu maľbu s dôrazom na nezameniteľné uchopenie duality tela (zmyslovej telesnosti) a duše (vyššieho spirituálneho presahu) ju stále robí neprehliadnuteľnou umelkyňou nielen na domácej slovenskej, ale aj na medzinárodnej scéne.