Slovenskýcestovateľ

Výstava v spolupráci s Múzeom mesta Brna o živote a diele významného architekta, maliara, sochára, scénografa a dizajnéra, okrem iného aj autora projektu sídliska Nová Dubnica.

Výstava známeho slovenského dokumentaristu a fotografa Tomáša Hulíka predstavuje súčasný stav kultúrneho a prírodného dedičstva v krajine, ako dedičstvo obdobia socializmu, ktoré nás poznačilo viac, než sme si schopní priznať.

Výstava, spojená s hubárskou poradňou pre verejnosť a odborným výkladom, prezentuje krásu a rozmanitosť čerstvých húb z územia Slovenska.

Slovenské národné múzeum si v tomto roku pripomína 150. výročie narodenia a 55 rokov od smrti pozoruhodnej osobnosti Michala Milana Harminca, ktorý počas svojho profesného života (1897 – 1951) zrealizoval vyše 300 obytných, sakrálnych, verejných a priemyselných budov na Slovensku, v Srbsku v Maďarsku, Rumunsku a na Ukrajine. Vo svojej tvorbe prešiel od eklekticizmu konca 19. storočia, cez secesiu, až po modernu a funkcionalizmus 20. storočia.

28. októbra 1918 bolo na slovenskom území rakúsko-uhorské monarchistické štátne zriadenie nahradené republikou s prívlastkom Československá. Štát Slovákov a Čechov však potreboval získať kontrolu nad územím krajiny. Problematické v tomto ohľade bolo Slovensko, ktoré nemalo stanovené hranice a vlády oboch nových maďarských republík sa ho nemienili vzdať. Pôsobenie ministra s plnou mocou pre správu Slovenska V. Šrobára sprevádzali problémy a Slovenská národná rada – najvyšší domáci politický orgán a druhé mocenské centrum – mala obmedzený vplyv.

Čepiec, kápka, főkötő – na našom území čelenkový či dienkový. Pokrývke hlavy vydatej ženy počas dlhodobého vývoja odevu patrilo významné miesto. Mala vlastné strihové riešenie, ktoré zohľadňovalo tvar účesu. Čepiec okrem ochrany a ozdoby hlavy nositeľky mal aj výraznú znakovosť, ktorá jednoznačne určovala postavenie ženy v štruktúre spoločnosti. Účes a celková úprava ženskej hlavy predstavovali najarchaickejšie a najkonzervatívnejšie prvky v ľudovom odeve, ktoré sa zachovali až do polovice 20. storočia.

Tvorba Rudolfa Sandala mladšieho patrí k najcennejším a najpočetnejším konvolútom v architektonickej zbierke Múzea města Brna. Jeho snímky sú považované za jedinečné doklady medzivojnovej československej architektúry a zároveň aj za ukážky vynikajúcej úrovne vtedajšej fotografickej dokumentácie. Súčasťou diela Rudolfa Sandala je aj približne osemdesiat fotografií ikonickej stavby svetovej klasickej moderny – brnenskej vily Tugendhat, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou zhotovil na zákazku architekta stavby Ludwiga Miese van der Rohe.

Výstava fotografií v SNM je zasadená do historického rámca udalostí od vzniku spoločnej prvej republiky až do súčasnosti nielen v našich krajinách, ale aj v kontexte najvýznamnejších svetových dejinných medzníkov.

Rozsahom a žánrovou pestrosťou tvorby bol Karol Plicka univerzálnou osobnosťou – zberateľ folklóru, fotograf – výtvarník, choreograf, muzikant, zbormajster, hudobný vedec, pedagóg, autor obrazových publikácií, filmový kameraman aj režisér – dokumentarista. Sám svoju činnosť zvykol hodnotiť ako „devätoro remesiel“, jednoducho – hudba a obraz vo všetkých formách ho sprevádzali po celý život. Všetko, čoho sa dotkol, poeticky povyšoval a menil na umelecké dielo. Vytvoril trvalé hodnoty nielen z pohľadu národného, ale aj európskeho a svetového kultúrno-umeleckého diania.

Výstava je určená všetkým záujemcom o poznatky z oblasti vedy, vesmíru, astronómie ako aj radosti z poznávania. Mapuje mnohé z najvýznamnejších astronomických objavov, ktoré vytvorili vedu, techniku a kultúru uplynulého storočia. Má interdisciplinárny a medzinárodný záber so snahou ukázať, že vedecký objav nie je len jednorazové úsilie, ale nepretržitý proces, ktorý trvá desaťročia, kým je plne pochopený.

Predpoludním zaujímavé aktivity a prednášky určené predovšetkým pre školy, v podvečer prírodovedné prednášky pre širokú verejnosť na zaujímavé a aktuálne témy.
Pred budovou múzea bude tiež stánok vedy a techniky.

Unikátna výstava modelov vytvorených pod dohľadom odborníkov, vedcov z PF Karlovej univerzity v Prahe. Živočíchy, ktorých modely je možné na výstave vidieť, majú v skutočnosti len nepatrnú veľkosť a mnohé sú takmer neviditeľné; modely prezentujú unikátne tvory v až 7 700-násobnom zväčšení.

Čerstvé huby vyskytujúce sa na území Slovenska prináša na výstavu aj verejnosť. Preto je výstava spojená s určovaním druhov húb a hubárskou poradňou.

Ústrednou témou 11. ročníka najväčšieho jednodňového festivalu-vedeckej show na Slovensku je „Made by Science“. Návštevníci uvidia, že veda a výskum priniesli množstvo užitočných aplikácií pre náš každodenný život; zároveň že objavovanie je často vzrušujúcou cestou nových objavov a vynálezov.

Výstava návštevníkov zavedie do obdobia starších štvrtohôr (pleistocénu). Štvrtohory sú najmladším obdobím v dejinách Zeme – začali pred 2,8 miliónmi rokov a trvajú dodnes. Pleistocén, ich staršia časť, bolo veľmi dynamické obdobie, keď sa na našej planéte periodicky striedali výrazne chladné, suché obdobia (ľadové doby) s teplými, vlhšími obdobiami (medziľadové doby). Klimatické zmeny mali vplyv aj na spoločenstvá rastlín a živočíchov, ktoré sa prispôsobili novej klíme alebo vyhynuli, či migrovali do priaznivejších oblastí.

Začiatok 20. storočia sa vyznačuje nebývalým nárastom civilizačných foriem. V oblasti životného štýlu sa do popredia dostávajú požiadavky hygieny a účelovosti. Nastáva obdobie zmien v myslení a celej koncepcii interiérovej tvorby. Nábytok prestáva byť architektúrou v malom, stáva sa „nástrojom bývania“ čo najúčelnejším a najprimeranejším vo vzťahu k interiéru. K výrazným osobnostiam nového smeru patrí Jan Vaněk (1891 – 1962).

Projekt Ekomerač, v podobe nadrozmerného samoobslužného modelu Zeme s priemerom 3,5 m, pripravila Slovenská agentúra životného prostredia. Vďaka nemu si môže jednotlivec či inštitúcia po zodpovedaní niekoľkých otázok vypočítať vlastnú ekologickú stopu. Ide o metódu, ktorá meria vplyv ľudských aktivít na planétu Zem. Ekologická stopa predstavuje celkové množstvo územia potrebného na zabezpečenie všetkého, čo spotrebovávame a tiež na zneškodnenie odpadu, ktorý pritom vytvárame. Čím väčšia stopa, tým väčší vplyv na prírodu.

Pre prvých maliarov v Kovačici bolo maľovanie záľubou. Nezaťažení poznatkami o maliarskom umení a remesle kopírovali najmä exotické výjavy z pohľadníc a fotografií. Neskôr prešli k reálnemu zobrazovaniu života a práce vo svojej dedine. Tento prechod súvisí s osobnosťou akademického maliara z Pančeva – Stojana Trumića, ktorý častejšie navštevoval Kovačicu a upozorňoval na hodnoty slovenského ľudového umenia a pôvodného maliarstva. Čistý, úprimný výtvarný prejav podmienený dedinským prostredím a slovenskou ľudovou tradíciou postupne menil svoju tvár.

Slovenské národné múzeum (SNM) spravuje poklady minulosti pre budúce generácie. Počas svojej existencie ich zhromaždilo viac ako 4 milióny. Výber z tých najzaujímavejších, ktoré do zbierok pribudli za posledných 15 rokov, bude verejnosti prístupný v sídelnej budove SNM na nábreží Dunaja v Bratislave.