Slovenskýcestovateľ

Výstava predstaví krkavcovité vtáky žijúce na území Slovenska, ich život, inteligenciu, miesto v prírode, vzťah s človekom, či mýty a legendy, ktoré ich obklopujú.

Krkavcovité vtáky sú naše najväčšie spevavce. Niektoré druhy sú sfarbené do čierna, mnohé sú pestrofarebné a ich spoločným znakom je silný zobák. Do čeľade krkavcovitých patrí približne 120 vtáčích druhov, z nich na Slovensku hniezdi osem. Vtáky tejto čeľade patria k najinteligentnejším vtákom a živočíchom vôbec. Pomer hmotnosti mozgu k hmotnosti tela je u nich veľmi vysoký, porovnateľný s primátmi a veľrybami.

Výstava Nomádi Európy prináša neuveriteľný príbeh odriekania, odhodlania, odvahy, šikovnosti a vynaliezavosti jednoduchých roľníkov z najchudobnejších horských regiónov severozápadného Slovenska a Spiša. Títo roľníci obohatili svetovú materiálnu kultúru o nový typ praktických predmetov každodennej potreby a drôt povýšili na klasický remeselný a výtvarný materiál.

Súčasná doba je poznačená relativizmom hodnôt a právom každého jednotlivca mať svoju pravdu. Rado Van Ladomerský ako umelecký tvorca je človekom súčasnej doby a jeho výtvarnú tvorbu charakterizuje postmoderné cítenie. Rado Van Ladomerský maľuje v duchu Andyho Warhola svojráznu tvorbu pop-artistických, najčastejšie monochromátových portrétov. Hovorí, že maľuje pre potešenie oka a duše.

Cieľom výstavy je selekcia plagátovej tvorby tých najlepších grafických dizajnérov, ktorí sa zapísali do viac ako tridsaťročnej histórie trvania medzinárodnej súťaže Trienále plagátu Trnava. Jednou z cien na súťaži je aj Master´s Eye Award, ktorá je udeľovaná pre medzinárodne uznávanú osobnosť grafického dizajnu.

Možnosť maľovať na sklenené výklady funkčného muzeálneho projektu chápu autori ako spôsob rozvoja verejných priestranstiev a inštitúcie vzdelanosti prostredníctvom umeleckých intervencií etablovaných aj začínajúcich umelcov, ktoré prinesú do vybraných objektov umenie verejne dostupné každému. Sprievodné historické texty rozširujú aspekt projektu o podporu vzdelávania a cestovného ruchu. Ilustrácie na výkladoch rôznych prevádzok sú populárnou alternatívou dekorácie verejného priestoru. Ich primárnym poslaním je estetický zážitok, autori „našich“ výkladov rozvíjajú možnosť využiť tieto diela aj vo vzdelávacej rovine.

Výstava prostredníctvom 14 panelov približuje populárnou a verejnosti prístupnou formou históriu československých légií sformovaných v období 1. svetovej vojny v zahraničí a dvanásť významných osobností pochádzajúcich z územia Slovenska, ktorých pôsobenie bolo úzko spojené s legionárskou činnosťou.

Prostredníctvom pútavých textov sa návštevníci bližšie zoznámia s problémami a priebehom budovania československých légií a s ich pôsobením v samotnej Veľkej vojne 1914 – 1918.

Ústrednou témou výstavy je odhaliť umelcove židovské korene, spomienky na holokaust a krivdy komunistického režimu. Charakteristické ručne kolorované zábery, ktoré verejnosť na prvý pohľad identifikuje s jeho tvorcom sú vytesnené na okraj pozornosti práve čiernobielou fotografiou. Divák bude mať šancu spoznať aj nefigurálnu tvorbu Jana Saudka, ktorú reprezentujú snímky „Čas“ alebo rozbitá fľaša Coca Coly, ktorú autor zachytil v 60tych rokoch ako symbol straty „západných“ ideálov.

Výstava je venovaná zakladateľovi odbornej archeológie vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach, Jánovi Pástorovi, ktorý v ňom pôsobil medzi rokmi 1948 – 1978. Archeologické lokality, na ktorých pracoval majú svoje príbehy a pochádza z nich bohatý súbor nálezov. Ich spojením s odbornými denníkmi J. Pástora, dobovej kresbovej a fotografickej dokumentácie a dnešných archeologických poznatkov vznikla táto výstava. Je pripomenutím a poďakovaním človeku, ktorý nemalou mierou prispel k rozvoju archeológie ako vedy na východnom Slovensku. V tomto roku si tiež pripomenieme 110. výročie jeho narodenia.

Cieľom výstavy je oboznámiť verejnosť s rozmanitosťou súčasnej svetovej tvorby fenoménu exlibris – grafických lístkov patriacich do tzv. užitej grafiky.

Výstava predstavuje výber z celosvetovej súťaže tvorcov exlibris ktorej sa zúčastnilo 694 umelcov zo 49-tich štátov. Porota vyberala z 1591 exlibris. Po niekoľkých kolách rozhodovania bolo na výstavu nominovaných 232 autorov a výstavný súbor je zložený z 382 kusov exlibris.

Pred 12 tisíc rokmi, keď skončila posledná ľadová doba, kontinentálny ľadovec postupne vymizol takmer z celej severnej pologule. So zmenou podnebia sa zmenil aj ráz krajiny. Mnoho živočíchov prispôsobených na chladné podnebie sa nedokázalo adaptovať novým podmienkam. Vyhynuli mamuty, srstnaté nosorožce a rovnako tak aj mnohé iné veľké zvieratá a rastlinné druhy.

Výstava predstavuje prierez tvorbou keramiky a výroby skla a porcelánu v období druhej polovice 20. storočia v Československu s prihliadnutím a akcentom na východné Slovensko. Socialistický dizajn v oblasti úžitkového a dekoračného skla, keramiky a porcelánu predstavuje bohatú mozaiku tvarov a pestrú paletu farebnej škály. Prvým tematickým okruhom je úžitková sklárska produkcia a výroba
porcelánu, ktorá mala v Československu bohatú stáročnú tradíciu.

Výstava ukazuje skrytú energiu v nás a pomocou modernistického spektra farieb a čistých ťahov línií predstavuje všetko, čo sme sa báli ukázať, vracia sa do prehistórie, ktorá žije v našom čase cez formy býka, abstrakcie a aktov.

Výstava Boje o Slovensko v roku 1919 a Francúzska vojenská misia vznikla pri príležitosti 100. výročia začlenenia územia Slovenska do štátu, v ktorom sa Slováci prvýkrát angažovali v pozícii štátotvorného národa. Pripomína neľahký zápas o spoločný štát i dnes prehliadaný podiel Francúzskej vojenskej misie na úspešnom priebehu nastolenia česko-slovenskej štátnej moci na území Slovenska. Osobitne sleduje významných aktérov doby a mesto Košice s okolím.

Autor sa touto výstavou snaží presvedčiť diváka o tom, že pre neho proces umeleckej tvorby nie je len jemným a čistým znázorňovaním poctivo pripravených námetov. Nie je to ani bohémske a bezstarostné zhmotňovanie umelcových myšlienok, ako si to väčšinou divák predstavuje. Výstava odráža vnútorný boj, neistotu, tvrdú prácu umelca, kedy sa na svet rodia umelecké diela, ako samostatne žijúce predmety. Proces tvorby je pre neho paradoxne deštruktívnym postupom, kedy rozoberá svoje myšlienky na menšie kusy a následne sa ich snaží spájať do jednotlivých celkov.

Mladá slovenská výtvarníčka Martina Kvašňovská sa predstaví po prvýkrát na východe Slovenska samostatnou výstavou pod názvom „Francúzske filmové hviezdy“ vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach.
Autorka sériou 12 portrétov čierno-bielych olejomalieb vzdala hold francúzskym filmovým ikonám v čase ich najväčšej slávy. Martina Kvašňovská preniesla na maliarske plátno a bravúrne vystihla fyziognomické znaky, charakteristický výraz i duševné rozpoloženie a vnútorný svet.

Dvadsaťročie, ktoré sa autori výstavou podujali zmapovať znamenalo pre Košice obdobie nebývalého rozmachu vo všetkých oblastiach politického, hospodárskeho i spoločenského života, ktorý sa oproti predchádzajúcemu obdobiu značne zdemokratizoval, čiže jeho súčasťou sa mohli stať širšie masy obyvateľstva. Košice sa počas týchto rokov zmenili z provinčného garnizónneho mesta v prirodzenú administratívnu, vojenskú i kultúrnu metropolu východného Slovenska. Obzvlášť pozoruhodný bol v tomto období architektonický rozvoj Košíc a jeho pamiatky sú v tomto meste dodnes prítomné a zjavné.

Výstava netradičným spôsobom priblíži vzťahy a prepojenia živej a neživej prírody. Prostredníctvom prírodovedných exponátov z celého sveta ukáže návštevníkovi pestrú paletu farieb, tvarov a štruktúr, u živých tvorov a nerastov, ktoré majú v prírode svoje opodstatnenie a význam. Napríklad mimikry, maskovanie u zvierat, výstražné sfarbenie alebo napodobňovanie a imitácia.
Zaujímavé sú aj paralely medzi tvarmi a farbami neživej prírody a jej podobnosťou zo živými organizmami.

Výstava prezentuje nálezy a poznatky získané výskumom kamenných ľadníc, odkrytých počas stavebných prác vo dvore a v bránovom prechode meštianskeho domu na Kováčskej 24 a na niektorých ďalších lokalitách skúmaných v historickom jadre mesta. Ľadnice boli skladovacie objekty hlboko zapustené až do štrkového podložia, ktoré sa podobne ako novoveké ľadovne používali na dlhodobejšie uskladnenie ľadom chladených potravín a nápojov. Využívali ich najmä mäsiari na uskladnenie mäsa a tiež majitelia hostincov a krčmári na chladenie vína a piva.

Výstava prezentuje nálezy a poznatky získané výskumom kamenných ľadníc, odkrytých počas stavebných prác vo dvore a v bránovom prechode meštianskeho domu na Kováčskej 24 a na niektorých ďalších lokalitách skúmaných v historickom jadre mesta. Ľadnice boli skladovacie objekty hlboko zapustené až do štrkového podložia, ktoré sa podobne ako novoveké ľadovne používali na dlhodobejšie uskladnenie ľadom chladených potravín a nápojov. Využívali ich najmä mäsiari na uskladnenie mäsa a tiež majitelia hostincov a krčmári na chladenie vína a piva.

Výstava prezentuje činnosť profesionálnych fotografov v Košiciach v rokoch 1918 - 1938, ich tvorbu, techniku, Klub čs. fotografov amatérov a úlohu Východoslovenského múzea pri rozvoji fotoamatérstva. Návštevníci zažijú atmosféru dobového ateliéru, uvidia rôzne druhy fotografických prístrojov a pomôcok, či vybavenie tmavej komory. Medzivojnové Košice, ateliérové portréty, politické a spoločenské udalosti predstavia zväčšené reprodukcie originálnych pozitívov, pohľadníc a historickej tlače.

Dvadsaťročie, ktoré sa autori výstavou podujali zmapovať znamenalo pre Košice obdobie nebývalého rozmachu vo všetkých oblastiach politického, hospodárskeho i spoločenského života, ktorý sa oproti predchádzajúcemu obdobiu značne zdemokratizoval, čiže jeho súčasťou sa mohli stať širšie masy obyvateľstva. Košice sa počas týchto rokov zmenili z provinčného garnizónneho mesta v prirodzenú administratívnu, vojenskú i kultúrnu metropolu východného Slovenska.

Vystavené akrylové maľby, koláže a asambláže sú svedectvom neustálej premeny ľudskej duše. Pokušenia tunajšieho sveta nachádzajú svoj výraz v grotesknosti, pre hľadanie správnej cesty a vyjadrenie pocitov, sprevádzajúcich toto hľadanie, autor zvolil abstraktné zobrazenie.

Výstava ponúka kolekciu mimoriadne pôsobivých fotografií hlavného oltára Chrámu sv. Jakuba v Levoči tak, ako ich vidí uznávaný súčasný umelec-fotograf. Umožnia nám vidieť oltár zblízka a konfrontovať frontálny, dobre známy pohľad z chrámu, s detailnými zábermi Madony, apoštolov z Poslednej večere či ornamentálnych fragmentov. Všetko za účelom objavovať a prezentovať krásu úchvatného diela Majstra Pavla z Levoče.

Výstava ponúka jedinečný pohľad pouličného fotografického umelca na svoje rodné mesto Košice v kontraste s najväčším mestom v Kalifornii, Los Angeles, kde autor žije už vyše 34 rokov. Cez jeho objektív objavíme zákutia Košíc a Santa Moniky, kde sa končí jedna z najznámejších ciest USA, Route 66.

Na rozdiel od tradičných prírodovedných výstav s exponátmi dermoplastických preparátov zvierat, táto výstava priblíži živé pavúky a škorpióny z tropických krajín. Medzi 40 exponátmi nebudú chýbať veľké tarantuly a vtáčkare veľké ako ľudská dlaň, vrátane jedného z najväčších pavúkov Theraphosa blondi, alebo neslávne známu snovačku jedovatú, ktorú poznáme pod ľudovým názvom čierna vdova.

Výstava k 100. výročiu úmrtia maliara Leopolda Horovitza (1938 – 1917).

Výstavný projekt prináša nový pohľad na silnú kapitolu činnosti Východoslovenského múzea v Košiciach a hlavne jeho riaditeľa Jozefa Poláka v medzivojnovom období (1919-38). On svojou intenzívnou aktivitou vytváral nebývalé zázemie pre rozvoj košickej výtvarnej scény v stredoeurópskom kontexte.

V zbierkovom fonde Baníckeho múzea sa nachádza vyše 500 modelov plodníc húb, ktoré sa do múzea dostali kúpou ešte koncom 70-tych rokov. Aj po takej dlhej dobe pôsobí väčšina z nich veľmi realisticky. Sú medzi nimi aj modely takých druhov, ktoré sú kriticky ohrozené, chránené, alebo veľmi vzácne.

Väčšina ľudí spája pastierstvo so stredoslovenskou kultúrou - s valachmi a bačami na salašoch, s črpákmi a fujarami. Pastieri sa ale prejavovali svojím vlastným spôsobom i v našom regióne.
V najväčšej miere sa zachovali výrobky z rohoviny, a to z juhu Zemplína a bývalej Užskej župy (okolie Veľkých Kapušian). Voľné chvíle pri pasení dobytka tu pastieri využívali na výrobu a zdobenie vlastnej výbavy - trúb, pohárov, soľničiek, bičov, palíc, káps alebo zvoncov. Uvedené predmety krášlili ornamentmi či idealizovanými scénami zo svojho života.

Múzeum predstavuje komornú výstavu obrazov a replík šiat rakúskej cisárovnej a uhorskej kráľovnej Alžbety Bavorskej. Výstava Kráľovná Alžbeta a móda prináša záplavu luxusných materiálov, volánikov, čipiek a výšiviek, ktorých prepych podškrtne krása drahých kameňov v šperkoch cisárovnej. Očarenie vtedajšieho „dress code formal“ plesových šiat, či dvorného ornátu vystrieda elegancia a hravosť jej obľúbených jazdeckých úborov.

Od narodenia žije v Košiciach, kde aj pracoval ako učiteľ odborných predmetov na SOU železničnom v Košiciach. Neskôr pôsobil na SPŠ dopravnej v Košiciach vo funkcii riaditeľa a ako učiteľ odborných predmetov na SOU železničnom v Košiciach. V súčastnosti si užíva dôchodok. Výtvarnej tvorbe sa po rôznych drobných aktivitách začal vážnejšie venovať po roku 1978 ako člen klubu výtvarníkov amatérov (KVA), kde pôsobil istý čas ako jeho predseda.

Výstava zachytáva rodinné tragédie Habsburgovcov a priblíži návštevy panovníka v Košiciach. František Jozef I. vládol 68 rokov, bol najdlhšie panujúcim Habsburgom a za posledných 500 rokov aj najdlhšie panujúcim monarchom vôbec. Na tróne sedel celých 24 827 dní, jeho poddaní ho poznali iba z oficiálnych jubilejných zborníkov, či posmešných anekdot, ktoré vymýšľali jeho neprajníci. Cisár celých sedem desaťročí ostal symbolom nemennosti, stálosti a istoty. Pre poddaných bol stelesnením nadľudských vlastností, z človeka sa stal živý symbol.

Milióny vtákov sa každoročne na jeseň vydávajú na cestu plnú nástrah, aby sa zasa na jar vrátili na miesta, kde prišli na svet. Vtáčia migrácia tak fascinuje ľudí odpradávna až do dnešných čias.

Výstava Imre Makovcza je od jeho smrti v r. 2011 najrozsiahlejšou prezentáciou jeho umenia, napriek tomu je však iba zlomkom jeho bohatého dedičstva. Prostredníctvom fotografií, kresieb a dokumentov sa môžeme oboznámiť s najdôležitejšími zastávkami života architekta, nositeľa Kossuthovej ceny. Tri makety predstavujú maďarský pavilón na svetovej výstave v Seville, katolícky kostol v Paksi a lesný kultúrny dom vo Visegráde. Popritom budú vystavené fragmenty veže zatiaľ nerealizovaného kostola sv. Michala – archanjela vo Felsőkrisztinaváro si v Budapešti.

Výstava sa koná pri príležitosti 55. výročia udelenia Nobelovej ceny za literatúru jednému z najvýznamnejších juhoslovanských literátov – Ivovi Andrićovi. Výstava prezentuje tohto literárneho velikána nielen ako spisovateľa, ale aj ako významného diplomata Kráľovstva Juhoslávie v rokoch 1920 – 1941.

Fond Historickej tlače Východoslovenského múzea v Košiciach obsahuje asi 120 tisíc kusov zápalkových etikiet, škatuliek, zápaliek, či literatúry. Pochádzajú zo zbierok dvoch košických zberateľov Ing. Pavla Leukaniča a Ladislava Holéniu, ktoré predali múzeu v 70. rokoch 20. storočia.

Výstava približujúca dejiny krajčírov a obchodníkov s textilom v Košiciach v období od 16. stor. do začiatku 20. storočia prostredníctvom rukopisov, dobovej tlače, fotografií a trojrozmerného materiálu zo zbierok VSM - cechová truhlica, pečatidlo, zvolávacia tabuľka, šijací stroj, krajčírske pomôcky, ukážky pánskeho a dámskeho odevu