Dunenie odstrelov, klepot kladív a želiezok, ruch strojov, tak ako je to uvedené v starobylej baníckej piesni, sa v hodrušských hlbinách ozýva od nepamäti aj dnes na prahu tretieho tisícročia. Nik nevie kedy sa tu prví baníci „zakopali“ do nepredstaviteľne tvrdých vulkanických skál, aby z hlbín zeme vyrvali rudu s tými najdrahšími kovmi zlatom a striebrom. Podzemie Hodrušskej doliny a okolitých hôr je nepredstaviteľne prevŕtané stovkami kilometrov banských diel chodieb, komínov a šácht, aby baníci nimi vyniesli, či vyviezli na povrch za dlhé stáročia milióny ton vydobytej drahocennej rudy. Je to akoby iný svet – podzemný svet baníkov.

Banícke povolanie je mimoriadne namáhavé a nebezpečné, ale nanajvýš čestné. Od všetkých ostatných povolaní sa líši tým, že je vykonávané skryto v absolútnej tme hlbín zeme. Baníkom pri práci napomáha len malé svetielko osobných lámp najskôr olejových, neskôr karbidových a dnes elektrických.

Práve osobitosti baníckeho povolania, nevšedná história Hodruše od vekov spojená s baníctvom, unikátnosť banských technických objektov v obci a bani Starovšehsvätých tvoriacich súčasť pamiatok Banskej Štiavnice a jej okolia zapísaných na Listinu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO viedli Slovenskú banskú, spol. s r.o. Hodruša-Hámre k myšlienke zriadenia stálej banskej expozície a jej sprístupnenie širokej baníckej verejnosti. Sme presvedčení, že expozícia dostala ten najpriliehavejší názov „Hodrušské hlbiny – podzemný svet baníkov“.