Bešeňovské travertíny sú prírodný výtvor, ktorý sa nachádza na Liptove, v Žilinskom kraji pri obci Bešeňová. Objekt bol vyhlásený za chránenú prírodnú pamiatku v roku 1984. Tvoria ju štyri samostatné celky Červené terasy, travertínová skalka zvaná Kaplnka, pramenný travertínový kráter nad nivou Váhu tzv. Bazén, Biele terasy s odumretým travertínom a niekoľko solitérnych minerálnych prameňov.

Bešeňovské travertíny sú typom vápenca, ktorý vznikol vyzrážaním minerálnych, či termálnych prameňov bohatých na uhličitan vápenatý. Tieto pramene sú bohaté nielen na vápnik, ale aj horčík, železo a síru a dodávajú lokalite krásny živý lesk. Pri výveroch týchto prameňov sa vytvorili na ploche 3,18 hektára unikátne travertínové kopy, bochníky, kaskády a iné zaujímavé útvary sfarbené nevšednými farbami.

Mimoriadne pestro sfarbené sú živé Červené terasy. Železo z minerálnych prameňov má priamy vplyv na farebné tónovanie travertínu od takmer bielej cez žltú, pomarančovú až po rumelkovo červenú, prípadne hnedú. Najsýtejšie tóny červenej sú v blízkosti výveru minerálneho prameňa, vo väčšej vzdialenosti od neho blednú. V zime je obsah železa vyšší a povrchové vrstvy travertínu sú červenšie, v suchom lete je kaskáda najsvetlejšia. V 70. rokoch 20. storočia život Bielych terás ukončil hydrogeologický vrt. Na základe tohto zásahu zanikli minerálne pramene a ustala tvorba bieleho travertínu. Kaplnka sa nachádza na okraji kameňolomu a je z nej možnosť prezrieť si celý bešeňovský travertín.

Minerálna voda z bešeňovských travertínov je pitná. Má mierne železitú, ale príjemnú chuť. Prameň sa nachádza neďaleko známeho termálneho kúpaliska Bešeňová, vyviera v blízkosti červenkastej kamennej kopy nad železničnou traťou.

V minulosti sa tu ťažil žltohnedý travertinizovaný pramenit, tzv. zlatý bešeňovský travertín. Jeho vyleštené zlaté dosky zdobia budovu Univerzity Komenského v Bratislave. Bol použitý aj na stavbách v iných štátoch Európy, ako Švajčiarsko, Francúzsko, Belgicko a Nemecko.