Roľnícka kultúra európskych národov bola po stáročia jedným z koreňov ich histórie. Jej úroveň bola odrazom historických, prírodných i sociálno-ekonomických podmienok súdobých spoločenstiev. Je nielen výsledkom snahy uspokojovať materiálne potreby, ale súčasne i dôkazom stupňa kultúrnej vyspelosti v spôsobe humanizácie svojho prírodného prostredia.

Kde kohút nezaspieva, niet ani ľudí, hovorí srbské príslovie. Toto zviera kraľujúce dvorom v Kovačici, domove vojvodinských Slovákov, je hlavným motívom obrazov insitného maliara Pavla Hajka. Jeho tvorbu predstaví Slovenské národné múzeum v Martine a Galéria Babka pod záštitou honorárneho konzula Srbskej republiky so sídlom v Martine na predajnej výstave Pavel Hajko – Insitný maliar z Kovačice.

Tento rok jubilujúci, sedemdesiatročný umelec z Kovačice namaľoval svoj prvý obraz v roku 1973. Kohútovi, hlavnej téme svojej tvorby, sa začal venovať o dva roky neskôr. Predstavuje pre neho symbol dobra, slnka, odvahy, rozkoše a zároveň je ako zrodený pre výtvarníka a jeho paletu.

Čo je to portrét? Ide o verné zachytenie vonkajšej reality, alebo je aj pohľadom do vnútra človeka? Odpovede môžete hľadať na výstave Zrkadlo duše, ktorá už svojím symbolickým názvom prezrádza, že za portrétom sa skrýva oveľa viac, ako len vyobrazenie videného.

Detailne – kúsok po kúsku – skladá portrétovanú osobu aj mladá rómska výtvarníčka Šarlota Bottová. Vo svojich dielach zobrazuje portréty známych osobností, ale aj bežných ľudí zo svojho okolia, ktorí majú v tvári vpísané mnohé z ich života.

Výstava na základe oficiálnych historických dokumentov a spomienok pamätníkov rekapituluje neľahké obdobie rokov 1939 – 1945 rómskeho etnika.

Pokračovateľom drotárskeho remesla bol aj „majster drôtu“ Ladislav Jurovatý st. (1923 – 2012), ktorý do svojich diel vložil všetky svoje schopnosti, zručnosti a nadanie pre estetické stvárnenie predmetu.