V Podbieli sa v málo narušenej forme zachovala tradičná zástavba hospodárskych dvorov, charakteristická pre strednú Oravu. Bola vyhlásená za Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Donekonečna možno obdivovať skĺbenie účelnosti a estetického vzhľadu. Väčšina objektov už nie je trvalo obývaná, ale niektoré slúžia na rekreačné účely. Pretože sú všetky v súkromnom vlastníctve, prehliadka interiérov nie je možná. Exteriér je prístupný z verejného priestranstva, prehliadku môžete absolvovať individuálne v ktorúkoľvek dennú hodinu.

Podbiel sa nachádza v etnograficky charakteristickej oblasti Oravy. Je jednou z najzachovalejších lokalít na Orave, v ktorej sa málo narušenej forme zachovala tradičná zástavba hospodárskych dvorov, charakteristická pre strednú Oravu. Leží v Oravskej vrchovine a na juhovýchodných svahoch oravskej Magury pri vyústení Studeného Potoka do Oravy. Rozprestiera sa na neveľkom kuželi Studeného potoka. Podbiel je nástupným bodom do priestoru krajinného celku Roháče.

Základným rozlišujúcim znakom oravských obcí je spôsob zástavby domov a situovanie ich dominujúcich stien. Historickými zvláštnosťami procesu osídľovania a ekonomického charakteru veľkostatkov vznikali dve podstatne odlišné formy obcí: staršie sústredené, založené prevažne na valašskom práve v 16. storočí a mladšie lazové, vytvorené kolonizáciou v 17. a začiatkom 18. storočia. V starších obciach založených na valašskom práve, sústredených pri brehoch riek a potokov, stretávame sa len s ulicovým alebo radovým typom osídlenia. Takýto typ predstavuje aj Podbiel, ktorý je sústredenou obcou typu dvojradovej ulicovky s trojuholníkovou návsou okolo kostola. Základom hospodárskych usadlostí sú spoločné dvory, postavené takmer s pravidelným odstupom. Dvory sú k ceste otvorené. Pozdĺžna os domu je situovaná kolmo na os cesty. Zástavba dvorov je hĺbková, vpredu sú za sebou dva až tri domy, na obytnú časť nadväzujú v ich pozdĺžnej osi hospodárske objekty (maštale, chlievy, šopy, drevárne). Vzťah domu a stodoly je riešený uhlovým spojením do tvaru "L" - na dlhú líniu domu je kolmo pripojená stodoly, ktorá takto uzatvára hospodársky dvor. Ľudovú architektúru v Podbieli výrazne ovplyvnila proletarizácia oravských obcí. Už v druhej polovici 19. storočia existovali sústredené komplexy robotníckych domov. Proletárske obydlia boli bez akejkoľvek výrobnej funkcie. V Podbieli a v niekoľkých mestečkách sa zaužíval spôsob obývania zadných komôr a upravených izieb pristavaných za dom do dlhej línie, ktorá zároveň predlžovala dvor. Niekde sa v domovej línii postavili 2 - 4 bytové celky. V Podbieli sa zachoval charakteristický komplex celkov postavených v radoch za sebou nazývaný Bobrova raľa, ktorý pôvodne pozostával z 56 bytových celkov postavených v 32 radoch. Obsahoval 18 dvojbytových domov, 2 trojbytové a 1 so štyrmi bytovými celkami.