Františkova huta je technická pamiatka, ruina továrenskej haly železiarne (železnej huty) z roku 1836. Nachádza sa na Orave v katastrálnom území obce Nižná, v doline Studeného potoka. Budova je vo vlastníctve obce Podbiel, ktorá ju získala darovacou zmluvou podpísanou dňa 9.10.2009 od občianskeho združenia Strom života. Zachovaná je klasicistická fasáda, obvodové múry, vysoká pec, prívodný a odpadový kanál, hámor, dúchadlová komora a halda železnej rudy za budovou.

Z histórie vieme, že prvé zmienky o železiarskom podnikaní na Orave pochádzajú zo začiatku 17. storočia. Pod vplyvom veľmi intenzívneho vyhľadávania rudy sa v druhej polovici l8.storočia začala v Nižnej vytvárať jedna oblastí podnikania - železiarstvo. Na základe toho bola začatá výstavba železiarne v katastri obce Nižná.
Začiatkom 19. storočia Oravské panstvo vlastnilo bane v Oraviciach v Chyžnom. V Zuberci, v Choči a tiež v Likavke pri Ružomberku. Po viacerých pokusoch o vybudovanie železiarní na rôznych miestach a po skúškach rudy dostalo Oravské panstvo v r. 1819 povolenie od Substituovaného banského súdu v Malužinej na vybudovanie železiarne pri Podbieli. V povolení sa uvádzali dve alternatívy-miesto povyše Podbiela. kde mal stáť pivovar a za potokom v katastri obce Nižná.
Konečné rozhodnutie bolo železiareň postaviť v katastri obce Nižnej, kde stojí doteraz. Na jej výstavbu podpísali podnikatelia Jozef Dávid Lux, Liebman Polatschek a Wiliam Herz dohodu s Oravským panstvom, v ktorej sa hovorilo o výstavbe dvoch „ kuzní“* v rokoch 1836 a 1837 a o výstavbe vysokej pece v roku 1838. Do roku 1839 mali byť vystavené ostatné „kuzne". Podnikatelia získali bezplatne pozemok , drevo na stavbu a mnoho iných výhod. Pri stavbe pomáhal anglický technik Newbuild. Železiareň pomenovali Františkovu huta. Dodavateľmi rudy mali byť bane v Juráňovej doline, na okolí Zuberca, Habovky a v Malatinej. Roku 1831 dostalo Oravské panstvo povolenie aj na ťažbu železnej rudy v Chocholovskej holi pri Čiernom Dunajci. Doprava rudy spôsobovala veľké problémy. Najmä zo vzdialených baní. Keď zlé cesty za dažďa rozmokli. povozy zapadli do blata a ľudia museli nosiť rudu na chrbtoch. Roku 1840 spoločnosť, ktorá stavala železiareň, sa rozpadla pre vnútorné nezhody. Podnik však napriek tomu pracoval ďalej. Podľa archívnych prameňov tu v roku 1842. 1843 pracovalo 22 občanov. Okrem nich tu pravdepodobne pracovali aj poddaní z okolitých dedín. Železiareň však neprosperovala a postupne upadala. Úlohu tu zohralo aj zrušenie poddanstva, nekvalitná ruda. zastaralé zariadenie a tiež hospodárska kríza v rokoch 1851-1861. Železiareň zanikla roku 1862. Dnes tu návštevník môže vidieť zvyšky stavby- obvodové múry. zostatok budovy, v ktorej boli mechy na vháňanie vzduchu do pece.