Otváracie hodiny
Posledná aktualizácia: 10. 05. 2022
Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne | |
---|---|---|---|---|---|---|---|
Budatínsky park | Otvorené denne od 7:00 - 18:00 | ||||||
Hradné expozície | - | Otvorené od 9:00 - 16:00 | |||||
Kaplnka | - | Otvorené od 9:00 - 16:30 |
Cenník
Posledná aktualizácia: 10. 05. 2022
Rodinná vstupenka zahŕňa 2 dospelých a 3 deti do 15 rokov.
Deti do 7r | Deti 7-15r, študenti | Dospelí | Rodinné vstupné | Dôchodcovia, ZŤP | |
---|---|---|---|---|---|
Drotárska výstava | zdarma | 1,50 € | 3 € | 7,50 € | 1,50 € |
Hradný okruh | zdarma | 4 € | 8 € | 20 € | 4 € |
Udalosti zobraziť predchádzajúce

Chrámy priemyselnej doby. Výstava o žilinských fabrikách
Výstava Chrámy priemyselnej doby predstavuje prvé moderné fabriky založené v Žiline a ich vplyv na spoločnosť. Prostredníctvom dochovaných dokumentov, pohľadníc, fotografií, dobovej tlače a ďalších predmetov približuje fabriky ako motor nielen hospodárskeho rozmachu mesta, ale aj širších socio-kultúrnych procesov, ktoré zmenili podobu miestnej krajiny, narušili jej rytmus a výrazne zasiahli do života človeka. Výstava zároveň otvára otázku o pozitívach, ale aj negatívach spriemyselňovania mesta, pričom jej zodpovedanie necháva na samotného návštevníka.

Konfrontácie
Na Budatínskom hrade bude od 8. júna pre verejnosť prístupná nová výstava s názvom Konfrontácie, ktorá prezentuje voľné objekty a asambláže Christiny Tabakovej. Inštalácia formou intervencie do stálej expozície mapuje vzťah súčasnosti a minulosti prostredníctvom súčasného objektu a múzejného prostredia.

Matilda
Na Budatínskom hrade bude od 11. mája prístupná originálna výstava pod názvom Matilda, ktorá priblíži diela maliarky a grafičky Matildy Čechovej. Výber z jej tvorby pripravilo Považské múzeum a Oravská galéria pri príležitosti 115. výročia od narodenia autorky.

Dialóg
V kaplnke Budatínskeho hradu bude od 5. júla prístupná výstava s názvom Dialóg, ktorá ponúkne tvorbu z troch odborných dielní zamestnancov Považského múzea. Návštevníci môžu obdivovať diela keramického a sklárskeho umenia Petronely Vlhovej, sochárskeho umenia Barbory Lokalovej a rezbárskeho remesla Eduarda Poláčka.

Moje druhé ja
Výstava autorských šperkov Lucie Čertíkovej, inšpirovaných drotárskou tradíciou. Prierez tvorbou autorky patriacej ku generácii umeleckých remeselníkov, ktorí stavajú na národných kultúrnych špecifikách. Rodenej Bratislavčanke, geneticky sčasti spätej s regiónom bývalej Drotárie – s Kysucami, učaroval ušľachtilý strieborný, postriebrený aj antikorový drôt. Nápaditou kombináciou drotárskych prvkov a postupov prevzatých zo spracovania textilných vláken alebo prírodných pletív z neho konštruuje originálne umelecké artefakty, ktorých galériou sa stáva ľudské telo. Sú pozoruhodné nielen spôsobom zhotovenia, ale aj originálnym dizajnom. Odráža v ňom svoj krehký snový vnútorný svet, inšpirovaný krásou prírody, tajomstvami vesmíru a zázrakmi života.

Čo drôt spojil, čas nerozdelí...
Výstava je koncipovaná tak, aby priblížila najmä tri základné oblasti života človeka súvisiace s prípravou stravy a stolovaním, s prácou roľníka na poli a gazdovstve a so spracovaním textilných vlákien nevyhnutných k výrobe odevu. Návštevníci tak môžu na jednom mieste vidieť takmer 100 typov exponátov najrozmanitejších funkcií, tvarov a materiálov, akými sú hlina, drevo, prútie, rohovina, plech, sklo, porcelán či kamenina, všetky opravované drôtom alebo plechom, v celkovom počte viac ako 200 kusov.
Tiene minulosti
Výstava mladého drotára Jozefa Šaba predstaví niekoľko rozmernejších figurálnych plastík z priebežne vznikajúceho cyklu Tiene minulosti. V cykle na všeobecnú tému pominuteľnosti človeka i tradičných hodnôt upriamuje pozornosť predovšetkým na vytrácanie sa tradičných remesiel zo súčasného života spoločnosti. Prostredníctvom jednotlivých figúr prevedených viac-menej voľne nahodenými vzdušnými výpletmi sa autor snaží sprítomniť situácie z minulosti, ktoré do súčasnosti prechádzajú už takmer len ako nejasná spomienka. Tieto práce doplnia na výstave menšie plastiky ľudských postáv i zvierat, vyznačujúcich sa nielen výborným vystihnutím pohybu a životnosťou, ale aj autorovou chuťou k formálnym experimentom a k hľadaniu vlastného výrazu.

Králi oblohy
Výstava Králi oblohy predstavuje bohatú skupinu dravých vtákov, ktoré žijú na Slovensku. Autorom je zoológ Považského múzea Ján Kicko. Takmer všetky druhy našich dravcov sú predstavené na veľkoplošných snímkach z prírody od popredných slovenských fotografov: Stanislava Harvančíka, Ervína Hrtana, Jozefa Chavka a Jána Svetlíka a aj preparátmi zo zbierok Považského múzea. Novinkou sú preparáty dravcov „za letu“, ktoré sa múzeu podarilo získať v ostatných rokoch v úzkej spolupráci so Štátnou ochranou prírody SR a správami Národných parkov. Veríme, že práve tieto preparáty vzbudia mimoriadny záujem návštevníkov. Súčasťou výstavy je aj model hniezda orla skalného v životnej veľkosti a záujemcovia sa môžu odfotografovať pri dravčom fotopaneli. Výstavu budú dopĺňať bohaté sprievodné aktivity – lek
Vianočné tajomstvo
Výstava vás prenesie do čias, keď sa namiesto mailov a sms posielali pohľadnice, keď bolo zdobenie vianočného stromčeka kreatívnou činnosťou a betlehem umocňoval prežívanie vianočného tajomstva.
Budatínsky hrad je jednou z najstarších stojacich architektonických pamiatok na území mesta Žilina. Najstarší stredoveký hrad vznikol na sútoku Váhu a Kysuce v 2. polovici 13. storočia. Prvá písomná zmienka, ktorá ho spomína ako castrum Budetyn pochádza z roku 1321, kedy zomrel jeho majiteľ Matúš Čák Trenčiansky. Vybudovaný bol v močaristom teréne na nízkom skalnom brale, ktorého plochu rozšírili umelým hlinitým násypom. Najstarší hrad pozostával z valcovitej veže so vstupom z prízemia a ďalších stavieb z dreva a hliny, ktorých polohu však archeologický výskum neodhalil. Hrad bol obohnaný hradbou a vodnou priekopou na vonkajšej strane opevnenia. Hradba sa však v dôsledku zlého založenia do umelého násypu asi v 2. polovici 15. storočia zrútila. V 2. polovici 15., respektíve začiatkom 16. storočia, keď sa hrad dostal do rúk Suňogovcov, prešiel rozsiahlou rekonštrukciou. V tom čase bola vybudovaná nová hradba a nová vodná priekopa, ktoré obkolesovali oveľa väčší hradný komplex. Opevnenie prebiehalo pod neskorším barokovým palácom s kaplnkou, pod ktorou sa hradba zalamovala a kde sa zároveň nachádzal bastión. Na juhu hradobný múr vytvoril základ pre neskoršiu južnú terasu. Do takto opevneného priestoru pribudli nové murované objekty, ktoré boli súčasťou tzv. Horného hradu. Hradba samotná bola z vnútornej strany obstavaná rozsiahlou budovou, ktorá tvorila Dolný hrad.
Ďalším prestavbám došlo opäť za Suňogovcov na prelome 17. a 18. storočia. Prestavby sa dotkli najmä tzv. Dolného hradu. Hradba stratila svoju funkciu a preto ju rozobrali. Renesančné budovy boli nahradené novými priestormi. Hrad tak v dôsledku zmeny jeho hlavnej, obrannej funkcie na hospodársku nadobudol vzhľad zámku s barokovými prvkami. Zrejme najzávažnejšie boli prestavby v 19. a 20. storočí za posledných majiteľov – Čákiovcov. Pri požiari v roku 1849 bola poškodená najmä južná a západná časť barokového paláca, ktoré následne rozobrali. Fasády zámku získali taktiež nový vzhľad, podobne ako aj samotné jadro stredovekého hradu. Stavebnou sutinou a odpadom, ktorý vznikol pri týchto nešetrných prestavbách bolo zasypané celé prízemie veže. Čákiovci Budatín vlastnili až do roku 1945. Od roku 1956 sa jeho priestory stali súčasťou Považského múzea.
Info o doprave zobraziť na mape
Auto
Bezplatné parkovanie pri hlavnej bráne.
Verejná doprava
Linky MHD Žilina č. 21, 22, 27, 30 smer Budatín, výstup na zastávke Námestie hrdinov.
Tip: Prihláste sa a nechajte si zobraziť navigáciu k tomuto miestu.
Ubytovanie v okolí Budatínsky hrad na mape
Problém s miestom?
- Narazili ste na nejakú chybu v údajoch?
- Chýbajú niektoré dôležité informácie?
Problém s komentárom?
- Obsahuje komentár nepravdivé informácie?
- Obsahuje komentár nadávky či iné hanlivé slová?