Na obdobie vzniku poukazuje aj pôdorys najstaršieho jadra hradu, pozostávajúci z obvodového opevnenia s trojuholníkovým pôdorysom a štvorcovou vežou vedľa vstupnej brány. Prístupová cesta viedla popri južnom obrannom múre, pod vežou sa ostro zatáčala doľava a ústila k hradnej bráne, ktorá bola medzi východným lícom veže a obvodovým opevnením. Takto bola dômyselne chránená nielen z hradieb, ale i z veže. Okrem kamenných objektov museli byť v interiéri umiestnené aj drevené obytné a hospodárske objekty. V takejto podobe sa stal hrad aj s príslušným panstvom v rokoch 1317 až 1327 majetkom Drugetovcov, ktorí ho vlastnili až do roku 1644. Noví majitelia hrad postupne rozširovali. Na prelome 15. a 16. storočia dali na juhozápadnej - najprístupnejšej strane - postaviť nový obranný prstenec, zosilnený dvoma delovými baštami. Pod staršou štvorcovou vežou postavili mohutnú delovú baštu, ktorej vnútorné steny sa lievikovito zužovali, boli v tesnej blízkosti južného a východného múru staršej veže, cez ktorú viedol dvakrát zabezpečený vstup do staršieho jadra. Východný obranný múr predĺžili až k múru delovej bašty a zrušili pôvodný vstup. Na juhozápadnej strane postavili menšiu kruhovú baštu. Vľavo od nej, do tesnej blízkosti dali vstupnú bránu. Úsek medzi obidvoma delovými baštami zaistili obranným múrom, ktorý sa na sever od vstupnej brány oblúkovito zatáčal a primkol sa k staršiemu obvodovému opevneniu. Takto vznikloďalšie predhradie. Novým múrom zaistili aj severovýchodné pôvodné obvodové opevnenie. Hoci fortifikačný systém bol veľmi dobrý, už v polovici 16. storočia ho zosilnili a zdokonalili. V priestore nového predhradia vybudovali podkovovitú delovú baštu, priamu ochranu nielen prvej vstupnej brány, ale aj dvojito zabezpečeného prechodu cez mohutnú kruhovú baštu a celého priestoru predhradia. Severozápadný priestor pod pôvodným obvodovým opevnením zosilnili dvoma súbežnými obrannými múrmi. K čiastočnému rozšíreniu hradu prispel na východnej strane i ďalší obranný múr od mohutnej delovej bašty, ktorý sa tiahol do dvojtretinovej dĺžky pôvodného obvodového opevnenia. Začiatkom 17. storočia začali výstavbu moderného hviezdicového opevnenia, ktoré bolo takmer okolo celého obvodu. Dodnes sa zachovali torzá muriva z tohto posledne postaveného, vonkajší obvod hradu obopínajúceho fortifikácie... Na podnet grófa Andrášiho bola rozpadávajúca sa ruina začiatkom 20. storočia čiastočne konzervovaná, zastrešili sa viaceré objekty a upravila vstupná časť. Dnes už však napr. po opravách zastrešenia veží niet ani stopy.