Mestské vlastivedné múzeum poskytne od polovice februára opäť priestor a možnosť prezentovať sa miestnej, tentokrát amatérskej výtvarníčke. Návštevníci si budú môcť pozrieť vôbec prvú výstavu obrazov Zuzany Tankinovej, ktorá pochádza z Večelkova, pôvodným povolaním je učiteľkou materskej školy, a v súčasnosti pracuje ako finančná poradkyňa. Zuzana tvorí už dlhšiu dobu, pričom iba v horizonte posledného roka vytvorila viac ako 40 diel, pozostávajúcich z grafík, pastelov, akrylov, akvarelov a olejomalieb. Maľovanie ju lákalo už od detstva, kedy mala možnosť nahliadnuť do tvorby známeho maliara Bélu Bacskaiho.

Posledná tohtoročná výstava Hradného múzea vo Fiľakove je už klasicky spojená s Vianocami. Predmetom výstavy s názvom Čarovné Vianoce sú adventné dekorácie (sochy Mikulášov, Santa Clausov, luskáčikov), sklenené ozdoby, papierové adventné kalendáre, pohľadnice, krakowské a stolové rozkladacie betlehemy, medzi ktorými nájdeme historické, ľudové, ale aj novodobé papierové betlehemy od rôznych autorov zo zahraničia. Zbierka pochádza od súkromného zberateľa a cestovateľa Jána Hertlíka. Rodák z Handlovej žijúci v Pezinku o sebe hovorí ako o vášnivom cestovateľovi. Z ciest si nosí okrem bohatých spomienok aj suveníry v podobe starovekých replík, ako aj vianočné dekoračné predmety.

Hradné múzeum pozýva všetkých záujemcov na vernisáž fotografickej výstavy Józsefa Farkasa, rodáka z Lučenca, ktorá nesie názov „Valašský rok“. Autor je rodinne a citovo úzko napojený na regióny Novohradu a Gemera, dlhé roky sa zaoberal dokumentovaním života pastierov a hudobníkov práve týchto oblastí. Od roku 2012 je koordinátorom Celokarpatskej talentovej súťaže ľudovej hudby a tanca, známej pod názvom „Fölszállott a páva“ (Vyletel páv), a počnúc rokom 2017 je aj vedúcim organizácie Sieť Domu tradícií pre oblasti Slovenska. Svoju kariéru zasvätil ľudovému umeniu, o čom svedčí aj niekoľko autorských výstav na Slovensku, v Maďarsku, Rumunsku a Českej republike.

Vystavené predmety a fotografie pochádzajú z Novohradského múzea a galérie v Lučenci, Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, Baníckeho múzea v Rožňave, Centra verejných zbierok Maďarského národného múzea – Palócke múzeum Maďarského národného múzea v Balážskych Ďarmotách, ďalej od Gretky Ivaničovej, Ireny Kalinovej, Ireny Kóšikovej, Jána Ďurova a Vilmosa Ladóczkiho. Kurátor Gábor Illés poskytuje prostredníctvom výstavy náhľad do sveta pastierov.

Spolok bol v meste založený v roku 1894. Medzi jeho niekdajšími predsedami nájdeme popredných miestnych dejateľov, akými boli napríklad majiteľ barokovo-klasicistického kaštieľa – súčasného gymnázia, Ervin Stephani, či dlhoročný riaditeľ fiľakovského smaltárenského závodu, Viliam Hulita. Zbor existoval od uvedeného roka takmer neustále – v období Prvej česko-slovenskej republiky, v medzivojnovom období, počas druhej svetovej vojny či socialistického režimu –, a funguje až dodnes. Mal svoje opodstatnenie aj vtedy, keď v meste už pôsobili aj profesionálni hasiči. Spočiatku mal vo výzbroji len jednu malú striekačku, no v roku 1907 zakúpil novú, modernejšiu.

Výstava prezentuje rôzne exotické artefakty zo zbierok Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, zachované z obdobia rokov 1850 až 1950. V zbierkach múzea sa vo veľkom počte nachádzajú aj predmety z mimoeurópskych, exotických oblastí. Cestovatelia, zberatelia a múzejníci žijúci v druhej polovici 19. storočia, respektíve na prelome 19. a 20. storočia, sa zameriavali nielen na zozbieranie predmetov typických pre daný región alebo Uhorsko, ale aj na dokumentáciu vzácnych, cudzokrajných predmetov. Artefakty pochádzajú z rôznych území počnúc od Severnej a Južnej Ameriky, cez Afriku, Áziu až po Oceániu.

Pôjde o fotografickú výstavu, pozostávajúcu z jednej strany zo starých záberov znázorňujúcich obnovy uvedených hradov v 70. a 80. rokoch, prebiehajúcich pod vedením PhDr. Gábora Krúdyho, niekdajšieho riaditeľa Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Lučenci. Z druhej strany budú na zábery, ktorých originály poskytol archív Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica – pracovisko Lučenec, nadväzovať fotky o neskorších obnovách a súčasnom stave týchto kultúrnych pamiatok, zachytávajúce priebeh dlhoročných sanačných a rekonštrukčných prác.