Zrúcaniny hradu ležia v priesmyku Bielych Karpát nad obcou rovnakého mena. Postavili ho ako pohraničný hrad v polovici 13. storočia na ochranu cesty vedúcej na Moravu a spočiatku bol v rukách kráľa. V rokoch 1432 - 1434 ho ovládli husiti. V 15. storočí často menil majiteľov, až sa nakoniec stal hniezdom lúpežných rytierov, ktorí z neho tyranizovali široké okolie. Najznámejšími z nich boli v 16. storočí bratia Podmanickovci a Imrich Telekessy, ktorého pre jeho zbojstvá nakoniec popravili. V prvej polovici 17. storočia získal hrad a panstvo Juraj Rákóczi. Vtedy sa do Lednice a Púchova uchýlili do vyhnanstva českí bratia, s ktorými udržiaval styk aj Jan Ámos Komenský. V poslednom protihabsburskom povstaní obsadili hrad kuruci Františka Rákócziho II. a po potlačení povstania cisárske vojsko roku 1710 hrad vypálilo.

Hrad, postavený na strmom brale, sa skladal z troch od seba odstupňovaných častí a bol takmer neprístupný. Z malého, nižšie položeného predhradia viedol úzky kamenný tunel do stredného hradu, kde sa nachádzal palác z 15. storočia a stará veža, okolo ktorej viedli do skaly vytesané schody na najvyššie položenú prírodnú pozorovateľňu.