Oblasť bola obývaná už skôr ľuďmi z lužickej a púchovskej kultúry, od 9. až 10. storočia aj slovanskými kmeňmi. Výstavba hradu, ktorý patril do línie brániacej severozápadné hranice Uhorska, sa začala v 13. storočí po Mongolskom vpáde. Základ hradu tvoril horný hrad s vnútornou vežou, ktorá bola dominantným obranným zariadením celého komplexu. Koncom 13. storočia sa hrad stal súčasťou panstva Matúša Čáka Trenčianskeho. V roku 1394 ho získal Stibor zo Stiboríc. V 15. storočí hrad prešiel rozsiahlou rekonštrukciou, roku 1439 sa objavila aj prvá písomná zmienka o Vršatskom Podhradí, vtedy označovanom ako Podhradhye.

Neskôr hrad vystriedal viacero majiteľov, patril napr. kráľovnej Barbore, jej dcére Alžbete či drobnej šľachte. V 17. storočí došlo k ďalším úpravám hradu, ktorý však postupne začal upadať, pretože šľachta začala uprednostňovať nižšie položené sídla, hlavne kaštieľ v Pruskom. Majiteľom hradu okrem podhradia patrili aj ďalšie obce: Bohunice, Červený Kameň, Pruské, Krivoklát, Tuchyňa, Výčapy a Mikušovce.

Roku 1680 hrad vypálilo cisárske vojsko. Po rekonštrukcii však hrad vyhorel roku 1707, počas rákocziho povstania ho navyše cisárske vojská zámerne zničili výbušninami. Majitelia k ďalšej rekonštrukcii neprikročili. Dnes je zo zvyškov hradu už len zrúcanina.