Hostiňák programovo rozvíja neoklasicistickú maliarsku líniu. Zasiahnutý domácou krajinou, ikonopisnou maľbou a európskou tradíciou závesného obrazu, vytvára harmonický a stoický svet vlastných figurálnych obrazov. Nejde však o obrazy iluzívnej a realistickej maľby – ide o symbolický obrazový jazyk, kde umelec uplatňuje vlastný slovník ikonických znakov a kódovaných symbolov. V poslednom období maliar paralelne rozvíja niekoľko maliarskych cyklov (ideálne slnkom zaliate krajiny s antikizujúcimi figúrami, rad letných pokojných krajín, kde scenériu prekrývajú červené bodky, idylické krajiny s nízkym horizontom. Hostiňákove poussinovské obrazové záhrady, plné melanchólie a vznešenosti, predstavujú tak potrebnú protiváhu zrýchlenia a povrchnosti mediálneho sveta.