Výstava Republika krivých zrkadiel predstavuje výber z prevažne maliarskej tvorby Erika Šilleho od neskorých nultých rokov. V časozbernom reze ukazuje, ako sa do obrazov zapisuje postupný rozklad predstavy dejín ako smerovania k spravodlivejšiemu svetu – a ako sa do verejného priestoru vracajú ozveny nacionalizmu, agresívnej rétoriky a polarizácie spoločnosti. Dôležitý je pritom čas vzniku diel: ich datovanie nie je len informáciou, ale kľúčom k čítaniu. Dnes totiž tieto obrazy pôsobia inak – a často naliehavejšie – podľa toho, ktorú tematickú linku si divák zvolí.

Oravská galéria otvára výstavný cyklus PRECHÁDZKA KRAJINOU, ktorý ponúka interpretáciu krajiny v dielach autorov zo svojho zbierkového fondu. Prvá vizuálna sonda približuje prienik umeleckých svetov bratov Vincenta a Ferdinanda Hložníka – dramatického expresívneho tvorcu a lyrického meditatívneho pozorovateľa.

Oravská galéria v Dolnom Kubíne otvára výstavu svätice, ktorá predstavuje bohatstvo jej sakrálneho zbierkového fondu. Výstava prináša výber diel zo 17. až 20. storočia, zachytávajúcich zobrazenia ženských svätíc v rôznych umeleckých disciplínach – od maľby, plastiky, grafiky, fotografie až po sklomaľbu.

Cieľom výstavy je zdôrazniť nielen rozmanitosť výtvarných techník, ale aj široké zastúpenie zbožných žien v sakrálnom umení regiónu. Diela pochádzajú výlučne zo zbierok Oravskej galérie, ktorých podoba sa formovala počas viac než šesťdesiatich rokov jej existencie. Návštevníci tak získajú jedinečný pohľad na to, ako sakrálne umenie sprevádzalo každodenný život obyvateľov Oravy.

Oravská galéria opäť otvára pre svojich návštevníkov výstavnú sieň Suterén, ktorá je určená na projekty prezentujúce súčasné podoby vizuálneho umenia. Séria diel Radovana Čerevku zachytáva posun od spracovania tém masových médií k práci s tradičnými materiálmi a tvorivými postupmi. Tie otvárajú možnosti kritického dialógu s prístupom múzeí a so spôsobmi, akými sa pozeráme na predmety ako na nositeľov kultúrneho významu.

Výstava je umeleckým dialógom kresieb a grafík českého umelca Aleša Veselého a slovenského maliara a spoluzakladateľa Oravskej galérie Ignáca Kolčáka. Autori sa spoznali v päťdesiatych rokoch počas štúdia na Akadémii výtvarných umení v Prahe a čoskoro sa stali priateľmi. V roku 1953 pozval Kolčák Veselého do svojej rodnej obce Sihelné na slovensko-poľských hraniciach a ubytoval ho v izbe svojho strýka Pavla Pindiaka. V rokoch 1953 až 1956 Veselý k Pindiakovcom opakovane prichádzal a počas svojich pobytov vytvoril takmer dve tisícky kresieb, v ktorých zachytával chudobný, no sebestačný vidiecky život.

Hostiňák programovo rozvíja neoklasicistickú maliarsku líniu. Zasiahnutý domácou krajinou, ikonopisnou maľbou a európskou tradíciou závesného obrazu, vytvára harmonický a stoický svet vlastných figurálnych obrazov. Nejde však o obrazy iluzívnej a realistickej maľby – ide o symbolický obrazový jazyk, kde umelec uplatňuje vlastný slovník ikonických znakov a kódovaných symbolov. V poslednom období maliar paralelne rozvíja niekoľko maliarskych cyklov (ideálne slnkom zaliate krajiny s antikizujúcimi figúrami, rad letných pokojných krajín, kde scenériu prekrývajú červené bodky, idylické krajiny s nízkym horizontom. Hostiňákove poussinovské obrazové záhrady, plné melanchólie a vznešenosti, predstavujú tak potrebnú protiváhu zrýchlenia a povrchnosti mediálneho sveta.

Výstava je členená do viacerých tematických celkov, ktoré reflektujú rôzne osudy synagóg. Najrozsiahlejšiu časť tvorí súbor Zbúrané synagógy, pozostávajúci z diptychov – kombinácií dobových pohľadníc a súčasných fotografií tých istých miest. Na túto líniu nadväzuje sekcia Devastované synagógy, dokumentujúca objekty, ktoré síce fyzicky pretrvali, no dnes chátrajú a čakajú na záchranu. Osobitnú výpoveď prináša cyklus Zadaptované synagógy, kde autori sledujú radikálne zmeny funkcie – bývalé sakrálne priestory sa menia na obchody, pohostinstvá, športoviská či iné civilné objekty, často bez vedomia ich pôvodného významu.

Denisa Slavkovská sa v aktuálnej sérii zameriava na „zátišia dnešnej doby“ a na stopy, ktoré po sebe zanecháva ľudská prítomnosť v prostredí neustáleho konzumu. Kým historické zátišie často demonštrovalo majetok prostredníctvom drahých predmetov, Slavkovská obracia pozornosť k samotnému obalu: k papierovej nákupnej taške s nádychom luxusu (alebo aspoň jeho zdania).