Imperatívom v celom komplexe Bačovho kresbovo-maliarskeho diela je od počiatku figurálna koncepcia, v ktorej dešifruje nadčasové humanistické princípy harmónie citu a rozumu, vzájomného dialógu, ústretovej komunikácie na všetkých úrovniach. Mystérium človeka, jeho existenciálny či sociálny status, koexistencia v súkolí doby, spoločnosti, ale aj v intímnejšej sfére rodinných vzťahov – v súhrne konflikty a perspektívy života, tiež trvalý a zvučne rezonujúci okruh ekologickej problematiky aj prienik do sféry vesmírnych inšpirácií – to sú závažné a ťažiskové ideové kódy Bačovej imaginácie.