Slovenskýcestovateľ

SAKRÁLNE PRÍBEHY autorov Moniky a Ľuba Stacha sa snažia vizuálnym jazykom rozprávať o premenách chrámov na Slovensku a podať autentické svedectvo o osudoch niektorých židovských a kresťanských sakrálnych objektov. Projekt upriamuje pozornosť na naše kultúrne dedičstvo, ktoré sme zdedili od predošlých generácií a budeme ho odovzdávať tým, čo prídu po nás. Výstavu autori rozdelili do šiestich kapitol: Minulosť, Rituály, Konzum, Kultúra, Smútok, Krása. Celý súbor zahŕňa najstaršie románsko-gotické kostoly, potom vyberá duchovné stánky aj z iných slohov a samozrejme drevené kostoly. Zvláštna pozornosť je venovaná osudu synagóg.
Tvorbu diel výstavy podporil z verejných zdrojov formou štipendia Fond na podporu umenia.

Jan Kostaa s výstavou Trofeje, ako mužský autor, dočasne dopĺňa stálu expozíciu Prvé múzeum intermédií III Nežná sila, venovanú tematike rodu, v ktorej sú prezentované diela 8 autoriek a 1 autora zo zbierky intermédií Považskej galérie umenia v Žiline (zriaďovateľ Žilinský samosprávny kraj).

Výstavný projekt Zoltána Agócsa predstaví maľbu, ktorá prekračuje definíciu plochého média. Jeho obrazy vystupujúce ako objekty, v ktorých je podstatné nielen plátno, ale aj rám, vzájomnými vzťahmi vytvoria nový tajomný priestor, akúsi scénu pripravenú pre diváka a jeho malé drámy. Vystavené budú nové maľby, ale aj staršie aktualizované či výtvarným zásahom doplnené práce, ktoré sa ako záznam kontinuality Agócsovej tvorby stanú súčasťou nového konceptu.

Obsahom výstavy Dva príbehy bude prezentácia dvoch aktuálnych prípadov budov a areálov, ktoré sú dôležitou súčasťou verejného priestoru a sú nositeľom jedinečnej kultúrnej hodnoty. Budova liečebného domu Machnáč v Trenčianskych Tepliciach a industriálny areál Merina v Trenčíne sú dôležitými arch. pamiatkami, ktoré sú v súkromnom vlastníctve a chátrajú. O ich záchranu pre širokú verejnosť sa snažia aktivisti z kultúry - umelci, architekti, fotografi, dokumentaristi. Výstava priblíži súčasný stav vecí, tiež predstaví umelecké aktivity a intervencie v rámci spomínaných objektov, ako aj dôležité združenia či jedincov snažiacich sa o záchranu.

Výstava je multimediálnym výstavným projektom, ktorého základom je autonómna maliarska stratégia orientovaná na prekračovanie možností „štandardného závesného obrazu“ smerom k jeho expandovaným polohám. Maliarska platforma a jej atribúty sú základným východiskom projektu.
Projekt pracuje s podstatou galérie – ktorým je v zmysle prezentácie umenia – predovšetkým výstavný priestor. V prípade PGU ide o hlavné výstavné priestory na prvom poschodí – typu white cube - vo všeobecnosti umelcami vyhľadávanými a odbornými aktivitami galérie nastavenými pre prezentáciu videoumenia a nových médií).
Realizáciu výstavy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.

Lucia Marcucci (Florencia, 1933) sa objavila na alternatívnej umeleckej scéne už v šesťdesiatych rokoch. Štyrikrát sa zúčastnila na Bienále v Benátkach a jej diela nedávno tvorili veľkolepú kulisu prehliadky kolekcií Prêt-à-porter na Jar/Leto 2021 módneho domu Christian Dior.
Lucia Marcucci patrí medzi hlavné predstaviteľky hnutia Gruppo 70. Vzniklo v šesťdesiatych rokoch minulého storočia s cieľom reagovať na masívny rozmach masmédií a priradiť slovu nový význam.
Novinové výstrižky so sloganmi a rôznymi obrazovými formami vytvárajú v Marcucciovej dielach silné posolstvá. Je to spôsob, akým umelkyňa pretvára skutočnosť, upozorňuje na postavenie žien, vzdoruje patriarchálnej spoločnosti, dožaduje sa slobody a mieru, poukazuje na nezmyselnosť vojen.

Pred 100 rokmi získali ženy v Československu a Poľsku volebné právo. O 100 rokov neskôr vychádzajú ženy opäť do ulíc, aby sa postavili voči politickým obmedzeniam ich sexuálnych a reprodukčných práv. Chcú rozhodovať zodpovedne o svojom tele a svojej budúcnosti. Tlak na sexuálne a reprodukčné práva žien sa každoročne v tichosti deje aj na Slovensku.
Výstava Tomáša Rafu My body, my rules! je správou z 2 názorovo protichodných táborov a jej cieľom je ešte viac otvoriť diskusiu o sexuálnych a reprodukčných právach žien slovenskému publiku. Kurátorkou výstavy je Diana Majdáková.
Prvé múzeum intermédií III – Satelit je sprievodný program aktuálnej expozície. Venovaný je prezentácii diel umelcov a umelkýň – predovšetkým mladšej generácie, ktoré korešpondujú s témami a zameraním expozície PMI.

Výstavný projekt je dielom Stana Masára, dôležitého umelca súčasného umenia objektu a inštalácie. Pre autora, prítomného na našej výtvarnej scéne, už viac než dve desaťročia, je typický spôsob tvorby, ktorý priamo vychádza z konceptu - je pre neho východiskovým bodom diela.
Projekt je sčasti monografickým titulom, no jeho koncepcia sa odvíja od nových diel, z ktorých mnohé sú autorovými reakciami na parametre výstavného priestoru. Spadajú do línie, v ktorej sa zaoberá tzv. inštitúciou umenia, jeho prevádzkou, ale aj problematikou „rozplývania sa“ umenia v každodennosti a ťažko uchopiteľného fenoménu: čo umenie vôbec činí umením. Pod týmto zorným uhlom sa PGU v Žiline automaticky stáva tiež dielom - subjektom umenia.

Monografická výstava Stana Masára - predstaviteľa neokonceptuálneho a postkonceptuálneho umenia po roku 2000. Po viac než dvadsiatich rokoch od vstupu autora na výtvarnú scénu má PGU v Žiline ambíciu predstaviť jeho tvorbu v obsahovo veľkorysejšom formáte oproti doterajším samostatným výstavám umelca. Pripravovaný projekt je koncipovaný ako monografický výstavný titul pozostávajúci z výberu z ťažiskových diel S. Masára, avšak jeho koncepcia sa odvíja od nových realizácií, z ktorých viaceré sú plánované ako site-specific diela vytvorené na základe parametrov výstavného priestoru.

Filozofia gesta je retrospektívnym pohľadom na tvorbu výrazného slovenského maliara a grafika Juliána Fila k príležitosti 100. výročia jeho narodenia. Koncepcia výstavy je postavená ako komplexná prehliadka jeho maliarskej aj grafickej tvorby od expresívnej maliarskej polohy a asamblážnych intervencií do maľby v 60. rokoch, cez skladbu fragmentov mestských výjavov, airbrushových malieb až po náboženské a reklamno – konzumné motívy 90. rokov. Výstava voľne nadväzuje na projekt Veronika Rónaiová – Dedičštvo z roku 2018 a je reprízou výstavy, ktorá bola pôvodne organizovaná v Galérii Jána Koniarka v Trnave.

Kurátorský projekt sa venuje tzv. „nadintimite“ – pojmu, ktorý sa snaží pomenovať prítomnú tendenciu v slovenskom umení v období približne od začiatku nového milénia. Dá sa pokladať za kumuláciu presadzovania tzv. osobných tém v umení po roku 1990. Zároveň tvorí pandant dnes veľmi dôležitej polohe umenia vedúceho dialóg so spoločnosťou (umenie o verejnom priestore), hoci v mnohých ohľadoch sa s ním prepletá. Kurátorského projektu sa zúčastňujú umelci, ktorých diela rámec intímneho a nadintímneho v umení v novom miléniu značne rozšírili.

Dlhodobá expozícia prezentujúca diela autorov: Juraj Bartusz, Anton Čierny, Stano Masár, Ilona Németh, Roman Ondák, Peter Rónai zo zbierky intermédií a mediálneho umenia PGU v Žiline.

Individuálna výstava Jany Farmanovej (1970) predstaví vo veľkorysom meradle výber z tvorby jednej z významných osobností súčasnej maľby na Slovensku. Žánrovo a tematicky bohatá maliarska tvorba umelkyne, prítomnej na výtvarnej scéne už viac ako dve desaťročia, si získala reputáciu na Slovensku a v zahraničí. Výstavný projekt je koncipovaný ako súbor malieb, akvarelov a kresieb, prezentujúci Farmanovej diela z nosných figurálnych cyklov od konca 90. rokov po súčasnosť.

Projekt zahŕňa prezentáciu kolekcie diel od popredných českých a slovenských umelcov 20. storočia, najmä: Alfons Mucha, Rudolf Sikora, Viera Kraicová, Miroslav Cipár, Jiří Kolář, Mikuláš Medek, Rudolf Fila, Ladislav Novák, Alojz Klimo, Milan Dobeš, MIlan Paštéka, Vladimír Kompánek, Karol Baron, Alex Mlynárčik, Agnesa Sigetová, Albín Brunovský a ďalší. Je ojedinelou príležitosťou predstaviť slovenské umenie v konfrontácii s českým umením - poukázať na spoločné znaky, ale aj rozdiely vo výtvarnom umení 20. storočia v oboch krajinách.

Prezentácia tvorby dôležitého predstaviteľa tendencie Fluxus. Giuseppe Chiari (1926 – 2007) sa k hnutiu Fluxus pripojil v roku 1962 a pôsobil v ňom ako umelec, skladateľ a filozof. Venoval sa predovšetkým experimentálnej hudbe – tzv. akčnej hudbe, jej výskumu, aplikácii a spracovaniu náhodných zvukov, no najmä ich prepisu do vizuálneho jazyka – záznamov ako diel konceptuálneho umenia. Výstava je súčasťou festivalu talianskeho umenia na Slovensku Dolce vitaj.

V rokoch 2018 a 2019 si okrem Vincenta Hložníka (1919 – 1997), popredného maliara a grafika umenia 2. polovice 20. storočia na Slovensku, pripomíname životné jubileá ďalších dôležitých umelcov žilinského regiónu – sochárky Andiky Berákovej (1938), sochára a maliara Gustáva „Macvejdu“ Švábika (1943) a maliara a grafika Fera Kráľa (1919 – 2008). Na výstave bude predstavený výber z ich celoživotnej tvorby zo zbierky galérie, no i z majetku autorov.

Medzinárodná súťažná prehliadka plagátov s tematikou ochrany prírody a životného prostredia.

Výstava ponúkne verejnosti široký výber diel Emilia Isgròa, umelca, ktorý od začiatku šesťdesiatych rokov 20. storočia tvoril diela novým a revolučným jazykom. Okrem možnosti po celý mesiac vidieť 50 diel, ktoré tvoria prvú výstavu venovanú tomuto veľkému umelcovi na Slovensku Emilio Isgrò zavíta do Žiliny a bude prítomný na vernisáži, aby sa stretol aj s publikom.

Tvorba Patrika Kovačovského už od 90. rokov napĺňa charakteristiky intermediálneho umenia, navyše autor neustále hranice tohto umenia podrobuje vlastnému autorskému výskumu - dá sa tak povedať, že pohyb v hraničných polohách rôznych médií je trvalou doménou jeho tvorby. Výraznú časť z nej definuje prestupovanie a hybridnosť médií inštalácie a objektu - smerom k filmu, analógovému, a neskôr k digitálnemu obrazu. Osobitou kategóriou sú jeho práce s technicky reprodukovaným obrazom.

Výstavný projekt Mesiac architektúry v Považskej galérii umenia stavia na tradícii pravidelných prezentácií architektúry vo výstavných priestoroch galérie v mesiaci február. Cieľom podujatia je predstaviť verejnosti architektonické diela, ktoré vznikli za posledné obdobie. Jeho dlhodobým zámerom je „stimulovať" architektov v regióne, aby sa zapojili do prezentácie svojej tvorby, ako aj popularizovať medzi verejnosťou význam architektúry v rámci kultúrneho a životného prostredia v našom regióne.

Názov výstavy PGU 40+ odkazuje na skutočnosti, že existencia Považskej galérie umenia v Žiline sa v tomto roku dostala do časového medzníka, ktorý môžeme metaforicky označiť ako „stredný vek“, pričom jej predchádzajúca činnosť výrazným podielom ovplyvňuje aj perspektívy aktivít galérie v budúcnosti. V období od vzniku galérie až do konca 80. rokov zameranie zbierkového fondu ovplyvnilo realizovanie pravidelných celoslovenských prehliadok kresby, v nasledujúcom desaťročí bola PGU v Žiline prakticky jediná, ktorá systematicky získavala akvizície z oblasti nových médií 90. rokov.