Výstava Pétera Kazai Sajóa (1909 – 1994), rodáka z Nových Zámkov, nadväzuje na program galérie, ktorý predstavuje tvorbu umelcov z regiónu. Maliar, grafik a učiteľ kreslenia patrí k neznámym umelcom v regióne i na Slovensku. Zachovala sa o ňom len zmienka v časopise Érsekújvár és vidéke (Nové Zámky a jeho okolie) zo 14. júna 1941 – v súvislosti s výstavou novozámockých umelcov v hoteli Zlatý lev.
V rokoch 1934 – 1940 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti odbor učiteľstva kreslenia (prof. László Kandó, Lajos Varga Nándor). V ranom období (1938 – 1946) ho ovplynili umelci rímskej školy (Vilmos Aba-Novák).

Výtvarnú dráhu Daniela Szalaia (1964) sleduje Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch od začiatku. Predstavila ju na dvoch samostatných výstavách. Prvýkrát prezentovala súbor pastelov zo série Hebrejskej abecedy (1999) a druhýkrát výber z kresieb a prác vytvorených z röntgenových snímok (2014). V tejto autorskej technike od roku 2002 vznikajú objekty a inštalácie so silným existenciálnym nábojom. Aktuálna retrospektíva sa zameriava na obdobie od študentských čias po súčasnosť. Dostanú v nej priestor textilné realizácie, kresby, maľby, objekty, inštalácie a novšie dekoláže s ekologickou témou. Výstava predstaví tvrobu autora, ktorý vychádza zo slovenskej, českej, maďarskej a svetovej kultúry, z voľného i úžitkového umenia a vlastnej pedagickej praxe.

Maria Bartuszová a Michal Kern. Dve mimoriadne osobnosti jednej generácie, ktorých tvorba rezonuje aj roky po tom, ako sa predčasne uzavrela. Stretnutie ich autorských ciest na výstave nespočíva vo formálnych príbuznostiach, ale v súzneniach kdesi pod povrchom. V schopnosti vcítenia sa a sústredenia sa na ohraničený okruh problémov, v rámci ktorého každý osobitým spôsobom preniká k podstate. V archetypálnych témach, ako je topenie snehu, vodná hladina, kvapka vody, dotyk, tieň, kamene, púpavy či klíčenie, u nich nachádzame skryté aj prekvapivé paralely. U Marie Bartuszovej v priestorovej sochárskej tvorbe, u Michala Kerna vo fotograficky zaznamenávaných akciách a kresbách.

Nepopierateľnou súčasťou nášho života sa stal (čoraz ošúchanejší) pojem klimatickej zmeny a jej mnohé príznaky. Kvôli celosvetovému rozsahu tohto javu je však niekedy ťažké uchopiť ho. Skeptici a radikáli sa navzájom konfrontujú a spory sú väčšinou o procesoch, v ktorých sa v skutočnosti vyzná len málokto. Zámerom tejto výstavy je odosobniť sa od tohto celosvetového diskurzu a priblížiť sa k téme cez prostredie južného Slovenska, respektíve cez najbližšie okolie, prostredníctvom krajiny Nových Zámkov: spolužitie človeka a prírody, ich vzájomný vplyv či dopady ľudskej činnosti na prírodnú krajinu.

Talianske krajiny tvoria významú súčasť tvorby Ernesta Zmetáka (1919 – 2004). Počas jeho života boli najčastejšie prezentované. V rokoch 1947 – 2000 podnikol sedemnásť ciest do Talianska, navštívil jeho najznámejšie lokality, z výsledkov svojich ciest usporiadal trinásť výstav. Pobyty zásadným spôsobom formovali jeho nazeranie. Umožnili mu kontakt s dedičstvom svetovej kultúry, konfrontáciu so svetovým umením, predstavovali inšpiračný zdroj. V Taliansku našiel umenie založené na dokonale zvládnutom remesle. Z výtvarných techník ho oslovila najmä mozaika, ktorú zaviedol na Slovensku a doviedol ju k majstrovstvu.

Rudolf Fila je osobnosťou domácej a stredoeurópskej výtvarnej scény par excellence. Hlavnou doménou jeho tvorivých výskumov sa stalo médium maľby, no významne zasiahol aj do oblasti grafiky, kresby, interpretovanej knihy, ilustrácie či fotografie. Patril k renesančným osobnostiam, mysliteľom intelektuálne a vizuálne reflektujúcim svet umenia a stav sveta. Ak by sme sa na jeho profesionálno-ľudský príbeh pozreli cez biblické slová „poznáte ich po ovocí“, priviedli by nás k desiatkam osobností výtvarného života ale aj hudby, literatúry, filozofie a vedy naprieč generáciami, ktoré Fila ovplyvnil či inšpiroval.