Výstava Môžeš sa ma dotknúť! je interaktívnou prezentáciou projektu Evy Koníček. Predstavuje vybrané diela zo série Nezavesíš!, v ktorej autorka posúva hranice tradičných prístupov k maľbe, skúma jej materiálne hodnoty a kladie dôraz na interakciu s divákom v kontexte galerijného priestoru. Reflektuje tiež strety s rôznymi konvenciami a normami, ktoré sú na človeka spoločnosťou kladené. Výstava poukazuje na proces uvoľnenia sa od očakávaní, pričom si kladie otázky, čo môžem, smiem, mám, musím alebo naopak, už nemusím?

Ján Sajkala nevyhľadáva možnosti prezentácie, ale tvorba je pre neho prirodzeným a nevyhnutným spôsobom vyjadrovania neoddeliteľným od bežných činností. Aj preto je jeho výstava vzácnou príležitosťou nadviazania dialógu s divákom. Ten jeho tvorbu môže vidieť skôr zriedka – aktuálne napríklad v dlhodobej expozícii Dizajn v kocke v Slovenskej národnej galérii. Sajkala pracuje s témou času, s procesmi premeny materiálu a jeho recyklácie, a to prostredníctvom šperku, kresby, objektu či inštalácie.

Rudolf Fila je osobnosťou domácej a stredoeurópskej výtvarnej scény par excellence. Hlavnou doménou jeho tvorivých výskumov sa stalo médium maľby, no významne zasiahol aj do oblasti grafiky, kresby, interpretovanej knihy, ilustrácie či fotografie. Patril k renesančným osobnostiam, mysliteľom intelektuálne a vizuálne reflektujúcim svet umenia a stav sveta. Ak by sme sa na jeho profesionálno-ľudský príbeh pozreli cez biblické slová „poznáte ich po ovocí“, priviedli by nás k desiatkam osobností výtvarného života ale aj hudby, literatúry, filozofie a vedy naprieč generáciami, ktoré Fila ovplyvnil či inšpiroval.

Výstava Pétera Kazai Sajóa (1909 – 1994), rodáka z Nových Zámkov, nadväzuje na program galérie, ktorý predstavuje tvorbu umelcov z regiónu. Maliar, grafik a učiteľ kreslenia patrí k neznámym umelcom v regióne i na Slovensku. Zachovala sa o ňom len zmienka v časopise Érsekújvár és vidéke (Nové Zámky a jeho okolie) zo 14. júna 1941 – v súvislosti s výstavou novozámockých umelcov v hoteli Zlatý lev.
V rokoch 1934 – 1940 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti odbor učiteľstva kreslenia (prof. László Kandó, Lajos Varga Nándor). V ranom období (1938 – 1946) ho ovplynili umelci rímskej školy (Vilmos Aba-Novák).

Výtvarnú dráhu Daniela Szalaia (1964) sleduje Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch od začiatku. Predstavila ju na dvoch samostatných výstavách. Prvýkrát prezentovala súbor pastelov zo série Hebrejskej abecedy (1999) a druhýkrát výber z kresieb a prác vytvorených z röntgenových snímok (2014). V tejto autorskej technike od roku 2002 vznikajú objekty a inštalácie so silným existenciálnym nábojom. Aktuálna retrospektíva sa zameriava na obdobie od študentských čias po súčasnosť. Dostanú v nej priestor textilné realizácie, kresby, maľby, objekty, inštalácie a novšie dekoláže s ekologickou témou. Výstava predstaví tvrobu autora, ktorý vychádza zo slovenskej, českej, maďarskej a svetovej kultúry, z voľného i úžitkového umenia a vlastnej pedagickej praxe.

Obrazy Jána Bergera (1944, Třinec) sú ako živé bytosti. Každý z nich má svoj osobitý charakter a podobne ako pri vzťahoch nás pozývajú k nadviazaniu komunikácie. Výstižne to pomenoval hudobný skladateľ a teoretik Roman Berger v liste svojmu bratovi maliarovi: „Autentické umelecké dielo je čímsi iným ako predmet... Je čímsi, s čím sa môžeme iba stretnúť ako s človekom-osobou. Tak, ako osoba, je autentické dielo niečím neopakovateľným, „osobitým“, „osobným“. Je čímsi, čo má svoju „hĺbku“, svoje Tajomstvo.“ Obdobne medzi ľuďmi sú nám niektorí bližší a iných sledujeme skôr z diaľky. Ani vnímanie jednotlivých obrazov Jána Bergera nemôže byť rovnaké. Nesú v sebe náznaky či fragmenty príbehov, napájaných z viacerých zdrojov.