Udalosti zobraziť predchádzajúce

Po zániku Veľkej Moravy sa územie Holíča stalo súčasťou pohraničného pásma formujúcich sa štátov českého a uhorského. Ustaľovanie hranice od polovice 11. storočia, ktoré vyvrcholilo na českej strane, v súvislosti so správnou organizáciou mladého přemyslovského štátu, vybudovaním hodonínskeho břetislavského hradiska, viedlo pravdepodobne tiež k vzniku holíčskej pohraničnej pevnosti, t. j. vojenského strediska, ktoré chránilo záujmy svätoštefánskej koruny na ľavom brehu rieky Moravy pri starej križovatke obchodných ciest.

Najstaršie zistené osídlenie lokality kaštieľa je datované od druhej polovice 12. storočia. Doložené je torzami sídliskových objektov na akomsi vyvýšenom výbežku - poloostrove, ktorý bol od východu voľne prístupný. Tieto prírodné danosti využili prví obyvatelia areálu pri budovaní opevnenia, ohraničujúceho plochu zhruba 57 x 39 metrov.

Archeologickým výskumom sa zistila na objekte rozsiahla prestavba, datovaná do polovice 15. storočia, ktorá si vyžiadala súčasne likvidáciu najstaršej obytnej budovy i predgotického opevnenia. Novému zámeru bol prispôsobený tiež palác zo 14. storočia. Vežovitú stavbu o rozmeroch 250 x 530 cm, vybiehajúcu na severnej strane SZ nárožia, nevyhovujúcu realizácii nového projektu rozobrali po základové murivo a k západnému múru veže a severnému múru paláca zo 14. storočia pristavali ďalší 15 metrov široký palác, zabudovaný dnes v západnom krídle kaštieľa, neskôr rozšírenom o východnejšie predstavané priečelie.

Neskorogotické opevnenie z 15. storočia stavané na pilotáži vymenili v období renesancie za veľkoryso komponované protiturecké hviezdicové opevnenie, pospájané kazematami s vonkajšou i vnútornou priekopou. Súčasne podpivničili takmer celé nádvorie a v rámci areálu k vonkajšiemu opevneniu situovali hospodárske budovy. Dobudovaný bol tiež severný a rozšírený západný trakt kaštieľa. Písomné pramene spomínajú dokonca uzavretie pôdorysu objektu východným - nadzemným traktom. Táto renesančná hviezdicová pevnosť bola dostavaná po roku 1678.

Od roku 1736, keď sa objekt stal majetkom cisárskej rodiny, uskutočňovalo sa postupné prebudovávanie blokovej renesančnej pevnosti na trojkrídlový barokový kaštieľ s novou funkčnou náplňou. Prestavba bola vykonaná pod vedením najvýznamnejších rakúskych architektov a umelcov F. A. Hildebrandta, J. N. Jadota, J. B. Chamanta a i. Baroková prestavba Holíčskeho kaštieľa bola veľkým stavebným podujatím, ktorého výsledok sa zaraďuje medzi vrcholné barokové diela na území Slovenska. Monumentalita objektu, jeho veľkorysá architektonická koncepcia a historické reálie boli dôvodom na jeho vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku.