Zdenko Kasáč bol jednou z významných osobností, ktoré sa pričinili o vznik Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici a počas celého svojho života ho priateľsky navštevoval a aktívne s ním spolupracoval. Ako lektor, posudzovateľ alebo odborný garant bol tiež nápomocný pri výskumnej a publikačnej činnosti pracovníkov múzea.

Venoval sa komornej a inštrumentálnej hudbe, bohatá je jeho tvorba pre deti a mládež, no najviac tvorivosti prejavil vo vokálnej, umelej i ľudovej zborovej tvorbe. Alfréd Zemanovský, skladateľ a organizátor hudobného života v oblasti zborového hnutia, rodák z rakúskeho Linzu by v roku 2024 oslávil 105. narodeniny. Posledné roky jeho života boli späté s Banskou Bystricou, kde tvoril a prejavoval aktívny záujem o hudobné dianie.

Bábkoherečka Alena Sušilová venovala banskobystrickému bábkovému divadlu celý profesionálny život. Narodila sa v Bratislave (9. 8. 1959), vyštudovala DAMU (Divadelní akademie múzickych umění) v Prahe. Do Bábkového divadla na Rázcestí, vtedy ešte s názvom Krajské bábkové divadlo v Banskej Bystrici, nastúpila 1. 1. 1985. Hoci je už na dôchodku, hosťuje v Bábkovom divadle na Rázcestí.

Od narodenia banskobystrického rodáka, významného scénografa Pavla Herchla (27. 3. 1924 – 2. 8. 1993) uplynulo 100 rokov. Výtvarný talent sa u neho prejavil už v detstve, ale na želanie rodičov vyštudoval Obchodnú akadémiu v Banskej Bystrici. Na základe konkurzu bol v roku 1948 prijatý do Beskydského divadla v Novom Jičíne ako maliar kulís. V roku 1952 získal svoje prvé angažmán ako scénograf v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene. Po dvoch divadelných sezónach začal pôsobiť ako scénický výtvarník v Sliezskom divadle Zdenka Nejedlého v Opave, v ktorom získal ocenenie za scénickú výpravu drámy Jozefa Kajetána Tyla Paličova dcéra.

Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici pripravilo výstavu pri príležitosti 180. výročia narodenia hudobného skladateľa, dirigenta, zbormajstra, organistu, hudobného pedagóga, publicistu a najvýznamnejšieho predstaviteľa hudobného romantizmu na Slovensku, Jána Levoslava Bellu.

Tibor Sedlický bol jednou z významných vedeckých a kultúrnych osobností mesta, ktoré sa pričinili o vznik Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici a počas celého svojho života ho často priateľsky navštevoval a aktívne spolupracoval s jeho odbornými pracovníkmi. Za svoju pedagogickú, vedeckú, ale aj umeleckú činnosť bol nositeľom viacerých vyznamenaní, napríklad Pamätnej medaily SZSU (1971), Ceny primátora Banskej Bystrice (2001), či Striebornej medaily Univerzity Mateja Bela in memoriam (2004). Zomrel 27. júla 2004 po ťažkej chorobe vo veku 80 rokov v Banskej Bystrici a je pochovaný na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici – Radvani.

Ján Egry patril v 2. polovici 19. storočia k významným osobnostiam hudobného života Banskej Bystrice. Od roku 1849 tu pôsobil ako regenschori vo farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie a od roku 1859 aj v kapitulskom chráme Sv. Františka Xaverského. Vo funkcii mestského kapelníka účinkoval s orchestrom na koncertoch, mestských zábavách a spoluúčinkoval pri hudobných predstaveniach kočovných divadelných spoločností v meste. Ako učiteľ hudby, dirigent a organizátor hudobných podujatí sa angažoval aj v Banskobystrickom hudobnom spolku (1857 – 1862).