Otváracie hodiny
Posledná aktualizácia: 04. 10. 2022
17. Novembra 2024 (Nedeľa) - Deň boja za slobodu a demokraciu môže byť iná otváracia doba.
Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
---|---|---|---|---|---|---|
13:00 - 16:00 | 13:00 - 17:00 | 13:00 - 16:00 | 13:00 - 17:00 | 12:00 - 15:00 | - | - |
Otváracie hodiny platia pre pokladňu. V prípade večerných predstavení je pokladňa samozrejme otvorená, väčšinou 1 hod. pred predstavením.
Cenník
Informácie o aktuálnych predstaveniach a cene vstupeniek získate na webovej stránke divadla.
Udalosti zobraziť predchádzajúce
Hello, Dolly!
Jeden z najpopulárnejších broadwayských muzikálov sveta Hello, Dolly! žne úspechy na divadelných scénach už od roku 1964. Preslávila ho však najmä jeho filmová verzia s nezabudnuteľnou Barbrou Streisand v hlavnej úlohe, ako i rovnomenná ústredná pieseň v podaní Louisa Armstronga. Dej sa sústredí okolo šarmantnej vdovy Dolly Leviovej, ktorá poskytuje konzultácie všetkého druhu, od finančných, cez právnické až po psychologické. Niet problému, s ktorým by si neporadila. Ako úspešná dohadzovačka je vyhľadávaná starými i mladými, lebo vraj nikto nie je lepší v sprostredkovaní manželstva, ako ona. Takto sa zoznámi s Horácom Vandelgerderom, ktorý sa chce oženiť. Starý mládenec Horác vyzerá na ťažký oriešok – ako áno, ako nie, pri jeho lúskaní i Dolly nakoniec stretne láska...
La Gioconda
La Gioconda je dielom, ktoré tvorí akýsi most medzi verdiovským romantizmom a nastupujúcim verizmom a svojím veľkým baletným vstupom odkazuje aj na tradíciu francúzskej opery. Rozhodne však nie je sentimentálnou selankou, aké sa v čase jej vzniku (1876) ešte komponovali – je realistickou drámou, ktorá sprítomňuje pohnuté osudy jej aktérov natoľko vierohodne, že by mohla byť pokojne obrazom súčasnej spoločnosti. Renesančné Benátky pritom pod veselým karnevalovým zovňajškom ukrývajú intrigy, spleť neprelomiteľnej moci úradov, tajnej polície, špiónov a štátnej inkvizície. Je to zábava v strachu, smiech cez slzy. Na pozadí takejto spoločenskej situácie sa odohrávajú spletité osudy hlavných postáv milostného trojuholníka – Giocondy, Laury a Enza, doplneného o zloducha Barnabu.
Rigoletto
Rigoletto je operou, ktorá kraľuje na svetových javiskách aj po 164 rokoch od jej prvého uvedenia. Nečudo − príbeh, ktorý vznikol na námet drámy Victora Huga Kráľ sa zabáva vytvoril spolu s hudbou Giuseppe Verdiho esenciu, ktorá publikum oslovuje dodnes. Tragický príbeh o dvornom šašovi Rigolettovi a jeho krásnej dcére Gilde, ktorá podľahne zvodom jeho prelietavého pána, mantovského Vojvodu, je zároveň kritikou spoločnosti, disponuje vypätými vášňami i lyrickými osobnými príbehmi. Aj keď literárna predloha diela vznikla v predminulom storočí, kopíruje stále aktuálnu tému ľudskej zloby, egocentrizmu a negatívnych emócií. Rigletto je postavený pred dilemu: má bez problémov prežiť v skazenej spoločnosti so „zatvorenými očami” alebo si zachovať „čistý štít” a priniesť krutú obeť?
Kocúr v čižmách
Detská rozprávková opera na motívy príbehu Charlesa Perreaulta z roku 1697. Toto dielo španielskeho skladateľa Xaviera Montsalvatgeho dostalo na scéne Štátnej opery fantazijnú podobu, ktorej sa potešia najmä najmenší diváci. Deti sú interaktívne vtiahnuté do deja, ktorý rozpráva odloženým mačiatkam ich pestúnka Matilda. Ožíva tak Kocúr v čižmách, ktorý vďaka svojej šikovnosti ožení svojho pána – chudobného Mlynára – s krásnou princeznou. V predstavení účinkujú mačiatka, mačka Matilda, veselý Kocúr, chudobný Mlynár, nežná Princezná so svojím otcom – Kráľom, aj zradný Čarodejník. Tieto postavičky nestratili nič zo svojho čara od roku 1948, kedy im život v podobe pekných melódií vdýchol Montsalvatge. Predstavenie je v slovenskom jazyku a určite poteší dospelých aj deti.
Kocúr v čižmách
Detská rozprávková opera na motívy príbehu Charlesa Perreaulta z roku 1697. Toto dielo španielskeho skladateľa Xaviera Montsalvatgeho dostalo na scéne Štátnej opery fantazijnú podobu, ktorej sa potešia najmä najmenší diváci. Deti sú interaktívne vtiahnuté do deja, ktorý rozpráva odloženým mačiatkam ich pestúnka Matilda. Ožíva tak Kocúr v čižmách, ktorý vďaka svojej šikovnosti ožení svojho pána – chudobného Mlynára – s krásnou princeznou. V predstavení účinkujú mačiatka, mačka Matilda, veselý Kocúr, chudobný Mlynár, nežná Princezná so svojím otcom – Kráľom, aj zradný Čarodejník. Tieto postavičky nestratili nič zo svojho čara od roku 1948, kedy im život v podobe pekných melódií vdýchol Montsalvatge. Predstavenie je v slovenskom jazyku a určite poteší dospelých aj deti.
Návrh Slovenskej divadelnej a dramaturgickej rady z roku 1949 o plánovanom zriadení spevoherného divadla v Banskej Bystrici nadobudol platnosť uznesením Zboru povereníkov zo dňa 8. 1. 1959, keď bol činoherný súbor vo Zvolene (založený rozhodnutím povereníctva školstva, vied a umení v Bratislave 3. 3. 1949 ako Stredoslovenské divadlo so sídlom vo Zvolene) rozšírený o spevoherný súbor so sídlom v Banskej Bystrici, potvrdený radou KNV v Banskej Bystrici dňa 1. 4. 1959. Týmto rozhodnutím sa oficiálne potvrdila existencia profesionálneho hudobného divadla pod názvom Spevohra Divadla Jozefa Gregora Tajovského so sídlom v Banskej Bystrici, ako pobočná scéna činohry DJGT vo Zvolene. V zakladajúcom právnom dokumente bol zakotvený i jej charakter ako zájazdovej hudobno - divadelnej scény pre oblasť stredného Slovenska.
Potrebu pestovania predovšetkým opery ako typu reprezentatívneho hudobno-dramatického žánru, ktorou sa dramaturgické smerovanie Spevohry DJGT v 60. rokoch cielene formovalo, priniesol nový štatút, vydaný Ministerstvom kultúry 15. marca 1972, ktorý aj právne kodifikoval predchádzajúcu dramaturgickú orientáciu divadla na operný druh a premenoval banskobystrickú hudobno-divadelnú scénu na Operu Divadla Jozefa Gregora Tajovského.
Štátna opera sídli v priestoroch Národného domu. Jeho budova bola postavená v rokoch 1927-1929. Navrhol ju významný slovenský architekt Emil Beluš. Vďaka ojedinelému architektonickému riešeniu bola stavba vyhlásená za národnú pamiatku. Súbor Opery má stálych sólistov, zbor, orchester a baletnú zložku.
Svoju sólistickú kariéru tu začinali viaceré osobnosti svetovej opernej scény - Ľubica Orgonášová, Sergej Kopčák a operná diva Edita Grúberová. Prvým otváracím titulom divadla bola operná dráma českého skladateľa Josefa Bohuslava Foerstera: Eva (1960). Dramaturgické smerovanie opery sa uberalo k inscenovaniu významných operných titulov. Ťažisko počiatočného repertoáru tvorili najmä diela romantickej opernej tvorby ( Faust a Margaréta, Rusalka, Maškarný ples, Trubadúr, Don Carlos, La Traviata a iné).
Info o doprave zobraziť na mape
Verejná doprava
V meste Banská Bystrica sa nachádza vlaková aj autobusová stanica alebo zastávka.
Tip: Prihláste sa a nechajte si zobraziť navigáciu k tomuto miestu.
Ubytovanie v okolí Štátna opera na mape
Problém s miestom?
- Narazili ste na nejakú chybu v údajoch?
- Chýbajú niektoré dôležité informácie?
Problém s komentárom?
- Obsahuje komentár nepravdivé informácie?
- Obsahuje komentár nadávky či iné hanlivé slová?
Zatiaľ nebol pridaný ani jeden komentár. 😟