Počiatky výstavy Romano dživipen – Rómsky život sú späté s rokom 1996, kedy sa Gemersko-malohontské múzeum začalo špecializovať na dokumentáciu hmotnej a duchovnej kultúry Rómov. V rámci danej špecializácie múzeum stále rozširuje svoj zbierkový fond o predmety dokumentujúce rómske etnikum, realizuje výskumné úlohy a výstavy. Pri zrode danej špecializácie i výstavy stála vtedajšia knihovníčka múzea Mgr. Alena Horváthová a vtedajšia etnografka, neskôr riaditeľka múzea, PhDr. Oľga Bodorová. Výstava Romano dživipen – Rómsky život je zároveň aj súťažnou prehliadkou detských výtvarných prác, pričom v roku 2025 prebieha už jej XIV. ročník.

Na výstave budú prezentované originálne historické knižné väzby a dokumenty, reštaurované pedagógmi a žiakmi študijného odboru konzervovanie a reštaurovanie so zameraním na papier, staré tlače a knižné väzby.

Sovy často vnímame ako záhadnú a zároveň fascinujúcu skupinu vtákov. Považujeme ich za dravcov, ktorí sú aktívni najmä počas noci a za súmraku. Obdivujeme ich výborný zrak či neuveriteľne tichý let. Fascinujú nás nielen spôsobom života a výzorom, ale rovnako často až strašidelnými zvukmi. Sovy pre nás symbolizujú najmä múdrosť a túžbu po vzdelaní.

Výstava V moci noci však prezrádza návštevníkom o týchto chránených živočíchoch omnoho viac. Dozvedia sa, ako vysoko adaptabilný živočích sova je a že jednotlivé druhy sú schopné žiť vo veľmi rôznorodých podmienkach okolitého prostredia.

Výstava, ktorá je jednou z najpopulárnejších výstav Maďarského prírodovedného múzea, predstaví Dobu ľadovú a vplyv posledného, štvrtohorného zaľadnenia na krajinu. Oboznámi návštevníkov so zmenami klímy v období posledných 2,5 miliónov rokov, s pohybom ľadovcov po kontinentoch a stratégiami, pomocou ktorých sa rastlinstvo a živočíšstvo prispôsobovalo extrémnym klimatickým podmienkam a prostredníctvom rekonštrukcií, preparátov a jedinečných nálezov predstaví mnoho známych aj menej známych druhov živočíchov, ktoré v Dobe ľadovej obývali krajinu.

Významnú časť chovu hospodárskych zvierat v minulosti tvoril chov oviec, ktorý mal význam nielen v súvislosti so spracovaním mäsa a mlieka, no i vlny, vďaka čomu sa stal základom významných remesiel, a to súkenníctva a gubárstva.

Súkenníctvo, teda remeselná výroba súkna, patrilo na Slovensku medzi najvýznamnejšie remeslá. V rámci Gemera-Malohontu už v 17. storočí tvorili súkenníci cech v Rimavskej Sobote, Jelšave, Ratkovej, Rožňave a Štítniku, v prvej polovici 19. storočia vznikol súkennícky cech v Tisovci a Klenovci. V nadväznosti na spracovanie ovčej vlny a výrobu súkna sa v Gemeri-Malohonte rozšíria i výroba gúb.

Na jar v roku 2017 počas archeologického výskumu, pred výstavbou diaľnice M35, bolo pri juhozápadnom chotári obce Derecske (župa Hajdu – Bihar) objavené avarské pohrebisko a mimoriadny hrob avarského bojovníka z polovice 7. storočia. V hrobe bol uložený muž, ktorý zomrel vo veku 30 až 35 rokov. Pochovaný bol s úplnou výzbrojou (železný meč zdobený zlátením a striebornými kovaniami, luk obložený parohovými doštičkami, tulec s vyrezávanými parohovými a kostenými doštičkami, obsahujúci železné hroty šípov, železná kopija, lamelový pancier), ako aj s pozláteným strieborným bojovníckym opaskom.

Gemersko-malohontské múzeum získalo v roku 2024 v rámci akvizičnej činnosti súbor 688 historických pohľadníc o Rimavskej Sobote z obdobia od konca 19. do začiatku 21. storočia. Prezentovaný súbor 688 historických pohľadníc je unikátnou zbierkou približujúcou minulosť a (v mnohých prípadoch už aj) stratené zákutia Rimavskej Soboty. Táto ojedinelá zbierka nám ponúka fascinujúci pohľad na vývoj mesta v historickom období plnom politických, sociálnych a historických zmien. Častokrát na nich vidíme budovy a zákutia, ktoré už zanikli a pohľadnice sú takto dôležitými historickými dokumentmi.