Otváracie hodiny
Posledná aktualizácia: 29. 09. 2023
Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne | |
---|---|---|---|---|---|---|---|
1. 6. - 30. 9. | - | Otvorené od 10:00 - 18:00 | |||||
1. 10. - 31. 5. | - | Otvorené od 9:00 - 17:00 |
Cenník
Posledná aktualizácia: 28. 12. 2022
Rodinná vstupenka zahŕňa 2 dospelých a 4 deti do 18 rokov.
Deti do 6r | Deti 6-18r, študenti | Dospelí | Rodinné vstupné | Dôchodcovia, ZŤP |
---|---|---|---|---|
zdarma | 2 € | 4 € | 10 € | 2 € |
Vstupenky je možné zakúpiť aj kreditnou kartou
Udalosti zobraziť predchádzajúce

Romano dživipen – Rómsky život“ - XIV. ročník
Počiatky výstavy Romano dživipen – Rómsky život sú späté s rokom 1996, kedy sa Gemersko-malohontské múzeum začalo špecializovať na dokumentáciu hmotnej a duchovnej kultúry Rómov. V rámci danej špecializácie múzeum stále rozširuje svoj zbierkový fond o predmety dokumentujúce rómske etnikum, realizuje výskumné úlohy a výstavy. Pri zrode danej špecializácie i výstavy stála vtedajšia knihovníčka múzea Mgr. Alena Horváthová a vtedajšia etnografka, neskôr riaditeľka múzea, PhDr. Oľga Bodorová. Výstava Romano dživipen – Rómsky život je zároveň aj súťažnou prehliadkou detských výtvarných prác, pričom v roku 2025 prebieha už jej XIV. ročník.

Tajomstvá reštaurovania
Na výstave budú prezentované originálne historické knižné väzby a dokumenty, reštaurované pedagógmi a žiakmi študijného odboru konzervovanie a reštaurovanie so zameraním na papier, staré tlače a knižné väzby.

V moci noci
Sovy často vnímame ako záhadnú a zároveň fascinujúcu skupinu vtákov. Považujeme ich za dravcov, ktorí sú aktívni najmä počas noci a za súmraku. Obdivujeme ich výborný zrak či neuveriteľne tichý let. Fascinujú nás nielen spôsobom života a výzorom, ale rovnako často až strašidelnými zvukmi. Sovy pre nás symbolizujú najmä múdrosť a túžbu po vzdelaní.
Výstava V moci noci však prezrádza návštevníkom o týchto chránených živočíchoch omnoho viac. Dozvedia sa, ako vysoko adaptabilný živočích sova je a že jednotlivé druhy sú schopné žiť vo veľmi rôznorodých podmienkach okolitého prostredia.

Doba ľadová
Výstava, ktorá je jednou z najpopulárnejších výstav Maďarského prírodovedného múzea, predstaví Dobu ľadovú a vplyv posledného, štvrtohorného zaľadnenia na krajinu. Oboznámi návštevníkov so zmenami klímy v období posledných 2,5 miliónov rokov, s pohybom ľadovcov po kontinentoch a stratégiami, pomocou ktorých sa rastlinstvo a živočíšstvo prispôsobovalo extrémnym klimatickým podmienkam a prostredníctvom rekonštrukcií, preparátov a jedinečných nálezov predstaví mnoho známych aj menej známych druhov živočíchov, ktoré v Dobe ľadovej obývali krajinu.

Tradícia výroby gúb v Gemeri-Malohonte
Významnú časť chovu hospodárskych zvierat v minulosti tvoril chov oviec, ktorý mal význam nielen v súvislosti so spracovaním mäsa a mlieka, no i vlny, vďaka čomu sa stal základom významných remesiel, a to súkenníctva a gubárstva.
Súkenníctvo, teda remeselná výroba súkna, patrilo na Slovensku medzi najvýznamnejšie remeslá. V rámci Gemera-Malohontu už v 17. storočí tvorili súkenníci cech v Rimavskej Sobote, Jelšave, Ratkovej, Rožňave a Štítniku, v prvej polovici 19. storočia vznikol súkennícky cech v Tisovci a Klenovci. V nadväznosti na spracovanie ovčej vlny a výrobu súkna sa v Gemeri-Malohonte rozšíria i výroba gúb.

Kaganov jazdec
Na jar v roku 2017 počas archeologického výskumu, pred výstavbou diaľnice M35, bolo pri juhozápadnom chotári obce Derecske (župa Hajdu – Bihar) objavené avarské pohrebisko a mimoriadny hrob avarského bojovníka z polovice 7. storočia. V hrobe bol uložený muž, ktorý zomrel vo veku 30 až 35 rokov. Pochovaný bol s úplnou výzbrojou (železný meč zdobený zlátením a striebornými kovaniami, luk obložený parohovými doštičkami, tulec s vyrezávanými parohovými a kostenými doštičkami, obsahujúci železné hroty šípov, železná kopija, lamelový pancier), ako aj s pozláteným strieborným bojovníckym opaskom.

Pozdrav z Rimavskej Soboty
Gemersko-malohontské múzeum získalo v roku 2024 v rámci akvizičnej činnosti súbor 688 historických pohľadníc o Rimavskej Sobote z obdobia od konca 19. do začiatku 21. storočia. Prezentovaný súbor 688 historických pohľadníc je unikátnou zbierkou približujúcou minulosť a (v mnohých prípadoch už aj) stratené zákutia Rimavskej Soboty. Táto ojedinelá zbierka nám ponúka fascinujúci pohľad na vývoj mesta v historickom období plnom politických, sociálnych a historických zmien. Častokrát na nich vidíme budovy a zákutia, ktoré už zanikli a pohľadnice sú takto dôležitými historickými dokumentmi.
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote je piatym najstarším múzeom na Slovensku. Jeho vznik siaha do roku 1882. Hlavným zameraním múzea je dokumentácia prírody a spoločnosti regiónu Gemer-Malohontu. Špecializáciou múzea od roku 1996 je dokumentácia hmotnej a duchovnej kultúry Rómov v širšom regióne. Vzácnosťou múzea je múmia egyptskej ženy z obdobia 1087 – 664 pred Kristom. Zriaďovateľom múzea je Banskobystrický samosprávny kraj.
Gemersko-malohontské múzeum vzniklo 3. septembra 1882. Vznik múzea je spojený s otvorením Umelecko-archeologickej výstavy Gemerskej župy, počas ktorej okrem župného múzea vznikol aj Spolok gemerského župného múzea. Vystavených bolo 1244 predmetov. Vystavovateľmi boli šľachtické rodiny (Andrássyovci z Krásnej Hôrky, Radvánszkyovci, Borbélyovci z Rimavských Janoviec, Okolicsányovci z Hrachova či barón Henrik Luzsénsky z Oždian), predmety poskytol aj barón Eugen Nyári a mestá Rimavská Sobota, Jelšava, Tisovec. Po ukončení sa predmety vrátili pôvodným majiteľom až na 568 predmetov, ktoré sa stali základom zbierkového fondu novozaloženého župného múzea. Prvým darcom bola Petőfiho budapeštianska sochárska komisia, ktorá darovala múzeu sadrovú sochu Sándora Petőfiho z roku 1874 v nadživotnej veľkosti, ktorá je vystavená na prízemí. Zakladateľmi múzea boli Ján (János) Fábryho, Viliam (Vilmos) Groó, Ľudovít (Lajos) Hüvossy a Štefan (István) Terray.
Múzeum sídli v klasicistickej budove bývalých delostreleckých kasární z polovice 19. storočia. Budova je sídlom múzea od roku 1910. V tom istom roku sa súčasťou zbierok stala múmia egyptskej ženy menom Tasherithnetiak, ktorú zo svojich ciest priniesol rimavskosobotských statkára, právnik a cestovateľ István Süteő Munkácsi. Múmia je vystavená v stálej expozícii múzea.
Prvá stála expozícia bola sprístupnená 18. mája 1913. V rokoch 1973 až 1975 došlo k realizácii poslednej stálej expozície múzea, ktorá bola verejnosti odovzdaná 20. decembra 1979, pri príležitosti 35. výročia oslobodenie mesta Rimavská Sobota. Stála expozícia pozostáva z 8 miestností, ktoré prezentujú zbierkové predmety z piatich fondov múzea - prírodné vedy, archeológia, história, etnológia a história umenia.
Samostatne koncipovaná je expozícia venovaná protifašistickému odboju a Slovenskému národnému povstaniu v Gemeri-Malohonte (sprístupnená v roku 2002).
Vzácnosťou múzea je múmia egyptskej ženy z obdobia 1087 – 664 pred Kristom a veduta Rimavskej Soboty z roku 1771. Zaujímavé sú paleontologické nálezy kostí mastodonta, tapíra a nosorožca z Kostnej doliny pri Hajnáčke, pestrá kolekcia dermoplastických preparátov živočíchov, vzácne archeologické nálezy z doby bronzovej zo Včeliniec, Hodejova, Tornale i samotnej Rimavskej Soboty a bohatá zbierka výrobkov gemersko-malohontských hrnčiarov.
Info o doprave zobraziť na mape
Verejná doprava
V meste Rimavská Sobota sa nachádza vlaková aj autobusová stanica alebo zastávka.
Tip: Prihláste sa a nechajte si zobraziť navigáciu k tomuto miestu.
Problém s miestom?
- Narazili ste na nejakú chybu v údajoch?
- Chýbajú niektoré dôležité informácie?
Problém s komentárom?
- Obsahuje komentár nepravdivé informácie?
- Obsahuje komentár nadávky či iné hanlivé slová?