Na nové vedomosti nemusíte čakať, kým sa začne škola. Letné prázdniny a začiatok školského roka môžete užitočne stráviť aj pri návšteve Múzea slovenskej dediny. Pripravili sme pre vás druhý ročník vzdelávacieho programu Uč sa v múzeu!, počas ktorého sa zoznámite s rôznymi prácami a tradičnými remeslami, ktoré si budete môcť aj aktívne vyskúšať.

oznámte sa s dielom a životom významného etnológa, historika a múzejníka Jiřího Langera, ktorý sa podieľal na tvorbe koncepcií Múzea slovenskej dediny v Martine a ďalších múzeí v prírode v Česku a na Slovensku.

Na výstave nájdete ukážky dokumentárnych fotografií a kresieb, ktoré Langer za celú dobu svojho pôsobenia vytvoril.

Výskumná činnosť Jiřího Langera je dlhoročná a hlavne medziodborová. Ľudovú architektúru skúmal z hľadiska nielen etnografického, ale i historického a sociálneho. Na prelome 20. a 21. storočia tak vytvoril v rámci vied o kultúre a spoločnosti model vedeckého výskumu pohybujúceho sa na rozhraní viacerých spoločenských disciplín. Múzeum v prírode totiž vnímal ako komplexný celok.

Výstava pri príležitosti 200. výročia vydania básnickej skladby Jána Kollára Sláwy dcéra (1824)

Podvečer o 17. hodine v rámci Kultúry na kopci sa budeme s Renátou Názlerovou rozprávať O knihách, živote a vzťahoch. Vyštudovaná novinárka roky pôsobila v tejto oblasti, v súčasnosti sa venuje publicistike. Poznáme ju ako scenáristku a sudkyňu zo Súdnej siene, ako moderátorku talkshow Supermama. Svoje skúsenosti využíva aj ako lektorka kurzov, ktoré sú zamerané na komunikáciu, medziľudské vzťahy a sebamotiváciu. Z jej spisovateľskej tvorby spomeňme úspešnú trilógiu Návodov (Návod na obsluhu lásky, Návod na obsluhu dieťaťa, Návod na obsluhu šéfa), kriminálku Vražda Eleny P. či Tučibomba a Tisíc a jedna noc s Arabom.
Tešíme sa na stretnutie v Slovenskej národnej knižnici! Vstup na podujatia je voľný.

Výstava prezentuje vybrané kapitoly dejín mesta Martin s odkazom na jeho význam ako bývalého kultúrneho centra a potenciálneho hlavného mesta Slovenska. Výstava zahŕňa vybrané zbierkové predmety miestnych inštitúcií regionálneho a národného významu ( SNM - Múzeá v Martine, SNK - literárne múzeum a literárny archív) a výtvarné diela ako výsledok individuálnych výskumov súčasných umelcov prizvaných k daným témam regiónu Turiec.

Výstava Najlepšia verzia nás samých prezentuje najnovšie práce Martina Kochana, nadväzujúce na autorov výskum telesnosti. V orientácií na architektúru ľudského tela zaznieva návrat k tradícii umeleckého zobrazenia a klasickej (figurálnej) soche. Kochan je absolventom ateliéru figuratívneho sochárstva a z priestorového sochárskeho média vychádza aj spôsob jeho uvažovania. Medzi geometrické rozmery priestoru však zapája aj čas. Priestor Kochana zaujíma v celom sociálnom, kultúrnom aj politickom rozmere. A práve toto uvažovanie mu dovoľuje vstupovať do komunikačného procesu s rôznymi médiami a odkrývať nové významy v prepise skutočnosti.

Výstava Fluidity vás zavedie do troch miestností, kde sa prelínajú umelecké záujmy o humanitné a filozofické témy, psychológiu a neurovedu. Každá miestnosť vtiahne diváka do svojho vnútra a vedie ho k hlbšiemu zamysleniu sa nad konkrétnym umeleckým dielom.

Pohyblivé obrazy Plasticity I a Plasticity II pracujú s motívom neurónu, základnej funkčnej a histologickej jednotky nervového tkaniva, ktorá je schopná prijímať, prenášať, spracovávať a reagovať na špecifické signály. Tieto pohyblivé obrazy ilustrujú neustály proces zmien v mozgu, ktorý prebieha počas učenia a adaptácie. Zdôrazňuje nové poznatky týkajúce sa premeny, adaptácie a znovukódovania skúseností, čo nám pripomína, že táto schopnosť môže viesť k pozitívnym transformáciám na neuroplastickej úrovni.

Tvorba Petra Šaba reflektuje osobnostný rozsah, šírku i hĺbku záujmov autora. Pod pojmom záujmu tu myslíme hlboké, bytostné zahĺbenie do okruhov umeleckých problémov, ktoré súvisia s jeho vzdelaním, tvorivým názorom, životnou filozofiou, túžbou po kráse, dokonalosti a harmónii, ale najmä po potrebe komunikácie, odovzdania posolstva – umeleckého, osobného, ľudského – širokému okruhu ľudí, ochotných a schopných toto jeho posolstvo vnímať, dešifrovať a prijať. Jeho prácu sprevádza množstvo vnútorných imaginárnych dialógov, myšlienok, predovšetkým o umení a tvorbe, ale nielen o tom – rovnako o živote človeka a o pravých hodnotách, ktoré už často nedokážeme rozoznať.

Autor sa zaoberá výrobou úžitkových a dekoratívnych predmetov v duchu tradičného ľudového hrnčiarstva. Preberá z neho typológiu výrobkov, ale vytvára si i vlastné tvary. Haronikova tvorba nesie nezameniteľný autorský rukopis a zvlášť charakteristické je použitie plastickej dekorácie v podobe tenkých šúľkov hliny, ktorými vytvára nielen ornament, ale i figurálnu výzdobu a použ sitiegrafita (vyškrabávanie, stieranie vrchnej farebnej vrstvy). Výstava je doplnená aj o ukážky voľnej tvorby autora.

Kalcit vytvára až okolo 1000 rôznych známych tvarov, čo je vo svete minerálov unikátne. Po kremeni je druhým najrozšírenejším minerálom v zemskej kôre. Chemickým zložením je to uhličitan vápenatý (CaCO3). Najstarší známy opis kalcitu pochádza od Plínia Staršieho z roku 79 n. l. Názov kalcit je odvodený z latinského slova calx – vápno.

Metamorfózou vápenca vzniká jeho hrubokryštalická forma – mramor. Vzácne a geneticky zaujímavé sú magmatické karbonátové horniny – karbonatity. Z termálnych prameňov sa vylučuje chemogénny vápenec – travertín. Rozpúšťaním a opätovným vyzrážaním z roztokov vznikajú krasové útvary – jaskyne s ich typickou jaskynnou (sintrovou) výzdobou rôznych tvarov a farieb (brčká, stalagmity, stalaktity, záclony, perly...).