Výstava Najlepšia verzia nás samých prezentuje najnovšie práce Martina Kochana, nadväzujúce na autorov výskum telesnosti. V orientácií na architektúru ľudského tela zaznieva návrat k tradícii umeleckého zobrazenia a klasickej (figurálnej) soche. Kochan je absolventom ateliéru figuratívneho sochárstva a z priestorového sochárskeho média vychádza aj spôsob jeho uvažovania. Medzi geometrické rozmery priestoru však zapája aj čas. Priestor Kochana zaujíma v celom sociálnom, kultúrnom aj politickom rozmere. A práve toto uvažovanie mu dovoľuje vstupovať do komunikačného procesu s rôznymi médiami a odkrývať nové významy v prepise skutočnosti.

Výstava Fluidity vás zavedie do troch miestností, kde sa prelínajú umelecké záujmy o humanitné a filozofické témy, psychológiu a neurovedu. Každá miestnosť vtiahne diváka do svojho vnútra a vedie ho k hlbšiemu zamysleniu sa nad konkrétnym umeleckým dielom.

Pohyblivé obrazy Plasticity I a Plasticity II pracujú s motívom neurónu, základnej funkčnej a histologickej jednotky nervového tkaniva, ktorá je schopná prijímať, prenášať, spracovávať a reagovať na špecifické signály. Tieto pohyblivé obrazy ilustrujú neustály proces zmien v mozgu, ktorý prebieha počas učenia a adaptácie. Zdôrazňuje nové poznatky týkajúce sa premeny, adaptácie a znovukódovania skúseností, čo nám pripomína, že táto schopnosť môže viesť k pozitívnym transformáciám na neuroplastickej úrovni.

Tvorba Petra Šaba reflektuje osobnostný rozsah, šírku i hĺbku záujmov autora. Pod pojmom záujmu tu myslíme hlboké, bytostné zahĺbenie do okruhov umeleckých problémov, ktoré súvisia s jeho vzdelaním, tvorivým názorom, životnou filozofiou, túžbou po kráse, dokonalosti a harmónii, ale najmä po potrebe komunikácie, odovzdania posolstva – umeleckého, osobného, ľudského – širokému okruhu ľudí, ochotných a schopných toto jeho posolstvo vnímať, dešifrovať a prijať. Jeho prácu sprevádza množstvo vnútorných imaginárnych dialógov, myšlienok, predovšetkým o umení a tvorbe, ale nielen o tom – rovnako o živote človeka a o pravých hodnotách, ktoré už často nedokážeme rozoznať.

Kalcit vytvára až okolo 1000 rôznych známych tvarov, čo je vo svete minerálov unikátne. Po kremeni je druhým najrozšírenejším minerálom v zemskej kôre. Chemickým zložením je to uhličitan vápenatý (CaCO3). Najstarší známy opis kalcitu pochádza od Plínia Staršieho z roku 79 n. l. Názov kalcit je odvodený z latinského slova calx – vápno.

Metamorfózou vápenca vzniká jeho hrubokryštalická forma – mramor. Vzácne a geneticky zaujímavé sú magmatické karbonátové horniny – karbonatity. Z termálnych prameňov sa vylučuje chemogénny vápenec – travertín. Rozpúšťaním a opätovným vyzrážaním z roztokov vznikajú krasové útvary – jaskyne s ich typickou jaskynnou (sintrovou) výzdobou rôznych tvarov a farieb (brčká, stalagmity, stalaktity, záclony, perly...).

Na nové vedomosti nemusíte čakať, kým sa začne škola. Letné prázdniny a začiatok školského roka môžete užitočne stráviť aj pri návšteve Múzea slovenskej dediny. Pripravili sme pre vás druhý ročník vzdelávacieho programu Uč sa v múzeu!, počas ktorého sa zoznámite s rôznymi prácami a tradičnými remeslami, ktoré si budete môcť aj aktívne vyskúšať.

Rómovia žijú na území dnešného Slovenska už takmer sedemsto rokov, napriek tomu sú ich dejiny, tradičná aj súčasná kultúra stále málo známe. Ostatných dvadsať rokov sa druhej najpočetnejšej národnostnej menšine venuje Slovenské národné múzeum v Martine prostredníctvom Múzea kultúry Rómov na Slovensku.

Takmer presne pred 60 rokmi, 23. decembra 1964 sa začala písať história jednej z kľúčových kultúrnych a vedeckých inštitúcií v regióne Turiec – niekdajšieho Turčianskeho múzea Andreja Kmeťa. Dnes patrí do rodiny Slovenského národného múzea v Martine a pod názvom Múzeum Andreja Kmeťa otvára návštevníkom brány svojej unikátnej budovy v centre mesta Martin.

O Karolovi Plickovi, ktorého 130. výročie narodenia sme si tento rok pripomenuli, sa hovorí ako o umelcovi deviatich remesiel. Bol fotografom, etnografom, scenáristom, filmovým režisérom, dokumentaristom, kameramanom, pedagógom, hudobným vedcom, zberateľom. Význam i sila Plickovho diela tkvie v tom, že čas už preveril jeho hodnoty a prisúdil im nezastupiteľné miesto nielen v našej kultúre, ale i v európskom a svetovom dianí.

Prostredníctvom vybraných fotografických diel členov fotoklubu sa návštevníci prenesú do sveta krásy slovenskej prírody a ľudí, ktorí sú odrazom autenticity ako aj hodnôt minulosti.

Príroda oddávna poskytovala našim predkom materiály, pre ktoré našli bohaté uplatnenie. Okrem dreva, hliny, kameňa a čiastočne aj kovu patrili k tým najpoužívanejším i prírodné pletivá. Výstavu pripravilo Ústredie ľudovej umeleckej výroby a diela súčasných remeselníkov a dizajnérov doplnilo múzeum o tradičné výrobky zo svojich zbierok.

Výstava predstavuje širokú škálu výrobkov z prírodných pletených materiálov, od tradičných košov a nádob až po moderné dizajnérske objekty. Cieľom výstavy je ukázať návštevníkom bohatú tradíciu pletenia na Slovensku a jeho rozmanité využitie v minulosti i súčasnosti.

Autor sa zaoberá výrobou úžitkových a dekoratívnych predmetov v duchu tradičného ľudového hrnčiarstva. Preberá z neho typológiu výrobkov, ale vytvára si i vlastné tvary. Haronikova tvorba nesie nezameniteľný autorský rukopis a zvlášť charakteristické je použitie plastickej dekorácie v podobe tenkých šúľkov hliny, ktorými vytvára nielen ornament, ale i figurálnu výzdobu a použ sitiegrafita (vyškrabávanie, stieranie vrchnej farebnej vrstvy). Výstava je doplnená aj o ukážky voľnej tvorby autora.