Máte fotky k tomuto miestu? Pridajte ich.

Otváracie hodiny

Posledná aktualizácia: 21. 09. 2020

Otváracie hodiny platia pre pokladňu. V prípade večerných predstavení je pokladňa samozrejme otvorená, väčšinou 1 hod. pred predstavením.

Cenník

Informácie o aktuálnych predstaveniach a cene vstupeniek získate na webovej stránke divadla.

Slovenské komorné divadlo v Martine vzniklo roku 1944 ako druhé profesionálne divadlo na Slovensku. V divadelnom Martine sa už po vzniku ČSR začalo uvažovať o založení profesionálneho divadla. Existovala tu silná ochotnícka tradícia, šľachtená Slovenským spevokolom; vyspelé slovenské publikum, ktoré bolo už polstoročie naučené chodiť na slovenské divadelné predstavenia a Národný dom, priestor vhodný na realizáciu profesionálnej divadelnej prevádzky. Profesionálne divadlo však vzniklo strategicky v Bratislave, novom hlavnom meste Slovenska roku 1920, transformáciou Východočeskej divadelnej spoločnosti a hrávalo prevažne po česky. Reálna transformácia Slovenského spevokolu na profesionálne divadlo sa začala v štyridsiatych rokoch 20. storočia, vďaka iniciatíve ľudí, akými boli podpredseda Ústredia slovenských ochotníkov Ján Marták, redaktor časopisu Naše divadlo Ivan Turzo, správca Matice slovenskej Jozef Cíger-Hronský, tajomník literárneho oddelenia Slovenského rozhlasu Gabriel Rapoš a herec a režisér Andrej Bagar. Na rozdiel od Slovenského národného divadla v Bratislave, Slovenské komorné divadlo v Martine nikto dekrétom zhora nezakladal, ale vzniklo prirodzene, z vnútornej potreby mesta a slovenských ochotníkov. Ona vnútorná zázračná životodarná sila sa tiahne celými jeho dejinami.

Prvá premiéra novozaloženého divadla sa uskutočnila za dosť dramatických okolností 22. januára 1944. V réžii Andreja Bagara SKD uviedlo Verhaerenovho Filipa II., protitotalitnú inscenáciu, ktorou SKD jasne manifestovalo, na ktorej názorovej strane stojí. (Túto hru zahrali herci berlínskeho Deutsches Theater pohostinsky v Bratislave roku 1933, emigrujúc pred Hitlerom.) Inscenáciu zakázali, čo neznamenalo len politickú represáliu voči mladému divadlu, ale to aj vážne ohrozilo jeho samotnú existenciu. Následne divadlo nedostalo od štátu žiadnu finančnú podporu a prežilo len vďaka dotácii Matice slovenskej, tlačiarne Neografia a iných firiem.