Historici umenia o ňom píšu ako o maliarovi miest, považujú ho za maliara „urbanistických krajín„, za básnika asfaltu, za alchymistu architektúry, ale aj za „svetobežníka v papučiach“. Obrazne povedané – Emerik Feješ precestoval celý svet sediac za stolom. Hlavnou inšpiráciou sa pre neho stali čiernobiele pohľadnice, ktoré mu známi donášali a on ich transformoval do svojich výtvarných predstáv.